Prvé kroky po príchode psíka do rodiny

Pred príchodom šteniatka do nového domova musíme mať nachystané: misky, pelech, hračky a veľa trpezlivosti. Ak je v domácnosti viac členov, musia byť vopred dohodnutí na výchove šteniatka. Čo bude mať dovolené a čo nie, kde bude spávať, či bude dostávať maškrty od stola alebo nie, ako bude potrestané v prípade prehreškov ako je ničenie topánok či nábytku a podobne.

Šteniatko musí mať od začiatku všetko jasne dané aby mu nenastal v hlavičke zmätok pretože napraviť zle naučené je oveľa ťažšie ako niečo naučiť nanovo. Základom komunikácie so šteniatkom je používať dookola niekoľko stálych fráz ktorými mu jasne dáme najavo čo chceme. Snáď prvou vecou čo potrebujeme šteniatko naučiť je venčenie sa vonku. Je pritom dôležité poznať jeho cyklus – šteniatku treba močiť vždy po prebudení, po kŕmení a po hraní sa. Toto využijeme pre nácvik venčenia. Hneď po prebudení ho vezmeme von a povzbudzujeme ho slovne akýmkoľvek povelom ktorý budeme naďalej používať napr. “cikať, ideme von“ a podobne. Akonáhle sa psík vyciká výrazne ho radostne pochválime a môžeme sa s ním ísť pohrať. Po hre to zopakujeme a návyk sa vytvorí pomerne rýchlo keďže šteniatko venčíme každé dve hodiny. Toto časté venčenie je dôvod prečo je dôležité aby nebolo odmalička samé doma. Používanie podložky na venčenie je skôr krok navyše keďže sa pes tak či tak musí naučiť venčiť sa vonku.

Druhým najčastejším problémom pri pobyte šteniatka v domácnosti je ničenie vecí. Šteňa musí mať svoje hračky ktoré sú len jeho, sú bezpečné a príjemné na žuvanie takže najlepšie z pogumovaných materiálov. Ak sa stane, že šteňa prichytíme pri ničení niečoho iného napr. topánok či nábytku čo je bežné, treba ho ihneď potrestať vyťahaním za kožu na krku. Nie je to veľmi bolestivé a šteňa tomuto trestu rozumie pretože tak ho vychovávala a usmerňovala fenka – jeho matka. Je nevhodné potrestať psíka až keď nájdeme niečo zničené pretože on si nepamätá že to zničil a nechápe prečo je potrestané. To je druhý dôvod prečo je problematické šteňa vychovávať keď je celý deň doma samé.

Je samozrejme potrebné aby šteniatko dokázalo byť doma samé a to ho tiež treba učiť systematicky. Keby sme odišli a jednoducho prišli o hodinu, šteňa by sa ocitlo samé a keď si to uvedomí začne pociťovať separačnú úzkosť. Môže začať kňučať či až kvíliť pričom tieto stavy prichádzajú po určitom čase samoty. Je preto potrebné začať s nácvikom krátkodobej samoty. Šteniatko necháme samé a odídeme najskôr na dve minúty. Po príchode ho treba pohladiť ale bez emócií, aby vás odchod nepovažovalo za niečo významné. Tiež je nevhodné ho pri príchode odmeniť pretože by začalo kňučať a dožadovať sa odmeny pri dverách a to je nežiadúce. Pohladenie pri príchode úplne stačí. Postupne predlžujeme dobu odchodu vždy o pár minút a šteňa sa vyhne úzkostným stavom pretože vie, že sa o chvíľku majiteľ vráti a nie je dôvod na paniku. Toto sú základné úskalia života so šteniatkom ktoré nám po ich úspešnom zvládnutí zabezpečia radostný štart do spoločného života.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Ohodnoťte článok
[Spolu: 2 Priemer: 3]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *