Odbiehanie pri venčení. Ako mu zabrániť?

Utekanie vonku je najviditeľnejším problémom laických psíčkarov pri výchove psa. Žiaduce je, aby pes mal s pánom tak vytvorené puto, že sám chce byť v blízkosti majiteľa aj keď je pustený navoľno a sám dáva pozor na to, aby sa nestratil. Vo väčšine prípadov to však vyzerá tak, že pes je uviazaný na vodidle a ťahá sa od majiteľa kamkoľvek len aby nemusel byť pri ňom.

Je tu očividné, že vzťah medzi majiteľom a psom nebol správne vytvorený. Psovi by jeho majiteľ mal vždy byť najväčšou motiváciou a najväčšou radosťou. Žiaľ je najčastejšie na sídliskách vidno to, ako skupinka ľudí venčí skupinku psov, ktoré sa spolu hrajú a slovne nie je schopný žiadny majiteľ si psa z hry odvolať keď potrebuje odísť domov. Tu je vidno, že pes považuje hru s iným psom za dôležitejšiu ako poslúchnutie majiteľa a najčastejšie to končí tak, že práve majiteľ uteká za svorkou hrajúcich sa psov s vodítkom v ruke a jeho pes pred ním uteká lebo vie, že pôjde v lepšom prípade na vodítko a domov a v horšom prípade ešte aj dostane bitku za to, že neposlúchol. A tým sa vzťahy narúšajú ešte viac. Preto je najdôležitejšie venovať najväčšiu pozornosť práve budovaniu vzťahu v šteňacom veku.

Šteniatko musíme mať pri výchove neustále na vodidle, aby sme jeho správanie vedeli ihneď skorigovať. Najväčšou chybou je rozkošné šteniatko zobrať von navoľno, kde je množstvo podnetov, pachov, ľudí, psov a áut a čakať že nás bude slepo nasledovať ako dospelý vychovaný pes. Keď sa šteňa niekam rozbehne a nemáme ho ako zadržať a vysvetliť mu že sa musí zdržiavať pri nohe, tak je snaha o výchovu márna. Treba ho preto má neustále na vodidle až pokým sa nespráva ako vzorovo vychovaný pes čo potrvá niekoľko mesiacov.

Šteňa pri držaní na vodidle naučíme v akej vzdialenosti od nás sa môže pohybovať, čo znamená „fuj“ a najdôležitejšie – naučíme ho privolaniu. Čupneme si, ukážeme šteňaťu odmenu a privoláme ho k sebe s jemným potiahnutím za vodidlo. Ihneď ako šteňa príde, dostane odmenu. Privolanie opakujeme niekoľko krát denne, na rôznych miestach a za rôznych podmienok kým nebude šteniatko reagovať okamžite a rýchlo radostne pribehne. Akonáhle máme privolanie zvládnuté, môžeme šteňa socializovať aj medzi psami. Je v poriadku ak sa pri stretnutí s cudzím psom nechá oňuchať a na dĺžku vodidla sa môže so psom aj pohrať no stále musí byť pod dozorom. Po chvíli hru ukončíme a šteňa privoláme k sebe opäť s odmenou. Je možné že nebude chcieť ísť a preto je nevyhnutné mať ho na vodidle.

Cudzí pes je pre šteňa často zaujímavejší ako majiteľ a preto treba zasiahnuť a odvolať ho aby sa nestala horeuvedená situácia že pes majiteľa v zápale hry neuposlúchne a môže sa dostať do veľmi nebezpečnej situácie – vybehne pod auto alebo sa môže hra zvrtnúť v bitku a psov nie je možné odvolať a rozdeliť. Druhou metódou 100%nej ovládateľnosti psa pri iných psoch je nepúšťať ho hrať sa so psami. Keďže pes je najlepším priateľom človeka, mal by aj človek byť najlepším priateľom psa. Je preto veľmi výhodné, keď sa pes teší len na hru so svojím majiteľom napr. prostredníctvom loptičky či inej hračky a iných psov ku hre nepotrebuje. Úplne tým odpadá problém odbiehania keďže pes je na majiteľa tak naviazaný že nikam odbiehať nepotrebuje. Pri tejto metóde sa vychovaný pes s cudzími psami ignoruje čo je výborné hlavne pri psoch chodiacich na výstavy a súťaže v poslušnosti ktorí sa majú za každých podmienok plne koncentrovať len na majiteľa.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Ohodnoťte článok
[Spolu: 2 Priemer: 3.5]
1 komentár
  1. andrea
    2. august, 2016 | Odpovedať

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *