Pes sám doma

V dnešnej uponáhľanej dobe má máloktorý majiteľ psa možnosť byť so svojím psom celý deň. Väčšina ľudí pracuje takže je minimálne 8 – 10 hodín mimo domova. Čo to znamená pre psa? Nájsť si zábavku na priemerne 9 hodín denne najlepšie takú, pri ktorej nič nezničí ani nebude susedov otravovať svojím zavíjaním.

Pri starých alebo pokojných psoch je tento problém pomerne ľahko riešiteľný – staré psy majú nízku aktivitu, často spia a nerobí im problém celú dobu neprítomnosti majiteľa prespať. Bez zmyslových podnetov totiž mozog a nervová sústava pokojného psa upadá do útlmu až prejde do spánkového útlmu. No mladé a temperamentné psy ktoré neustále potrebujú niečo robiť a s niečím sa zaoberať zvládajú samotu ťažšie a skôr pri nich dôjde k frustrácii ktorá sa najčastejšie zvykne prejavovať zavíjaním a deštruktívnym správaním.

Výsledkom sú je zničený dohryzený nábytok, pohovka, topánky, roztrhané oblečenie či dohryzené kvety. Najlepším riešením samozrejme je dať psa do opatery niekomu kto je často doma alebo si dohodnúť venčéra ktorý pôjde (najlepšie v polčase samoty) so psom von a bude sa mu aspoň hodinu venovať. Ak na toto nie sú podmienky je veľmi dobré vstať o hodinu skôr, vziať psa von a vybehať ho najlepšie pri hre napr. s loptičkou až kým pes nebude úplne vyčerpaný. Takto fyzicky aj psychicky unavený pes bude rád že si môže zase ľahnúť a spať aj celé dopoludnie.

Pokým na to nie je možnosť treba psovi dať dostatok hračiek alebo iných podnetov s ktorými sa môže zabaviť. Okrem obrovského množstva hračiek ktoré sú na trhu môžeme siahnuť aj po surových veľkých kostiach ktoré obhrýzť potrvá psovi niekoľko hodín. V súčasnosti existujú už aj veľmi sofistikované hračky podnecujúce zmysly tým, že sú duté, majú množstvo otvorov a dovnútra sa umiestnia maškrty. Kotúľaním hračky maškrty postupne vypadávajú a pes sa s hračkou hrá pokým nezožerie všetky maškrty.

Nie najšťastnejším riešením sú psie klietky alebo ohrady v byte ktoré sú pomerne malé a iné možnosti ako pohybovať sa na obmedzenom úseku a spať psovi neumožňujú. Vonkajšie voliéry poskytujú väčší priestor a tým že sú vonku aj aspoň o trochu viac možnosti psychických podnetov. Na voliéru ale treba psa postupne privykať a učiť ho, že v nej nie je za trest ale že to je jeho miesto pre odpočinok a útočisko. Nie je preto dobré aby sme ho zatvárali do voliéry za trest keď spraví niečo zlé alebo niečo zničí. Pes si na pobyt osamote väčšinou rýchlo zvykne, väčší problém spravidla mávajú úzkostné psy priveľmi naviazané na majiteľa. Je ich preto nutné o to viac na pobyt osamote privykať.

Učí sa to tak, že psovi dáme obľúbenú hračku a odídeme cca na minútu z bytu von. Po príchode ho jednoducho pohladíme a krátko pochválime, aby náš odchod vnímal ako niečo úplne normálne a vedel, že keď sa vrátime, dostane pochvalu. Je nevhodné ho veľmi rozrušiť a ani ho odmeňovať maškrtou pretože skôr či neskôr sa začne štekotom domáhať príchodu a to je nežiaduce. Pokojný odchod a pokojný príchod s pohladením je jediným spôsobom ako psa naučiť pokojne čakať osamote. Pri psoch veľmi naviazaných na majiteľa zvykne pomáhať nechať mu kúsok starého oblečenia kde je pach pána a to psa ukľudní. Tiež je dobré nechať zapnuté rádio aby počúval ľudský hlas či televízor a necítil sa tak sám.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Ohodnoťte článok
[Spolu: 2 Priemer: 4]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *