Vychádzajúc z dlhoročných zápiskov autori s výnimočným citom pre detail pretkávajú dramatické príbehy z pátraní a záchranárskych akcií historkami z Hectorovho výcviku, ale aj obyčajné chvíle medzi človekom a psom. Kniha je písaná z pohľadu horského záchranára, hlavnú úlohu však zohráva jeho verný štvornohý partner, ktorý bol v najťažších chvíľach oveľa viac, než len zvieracím pomocníkom.

Jakub Filipko je profesionálny horský záchranár a kynológ pôsobiaci v Horskej záchrannej službe v Nízkych Tatrách, rodák z Liptova a zanietený folklorista. Hector bol jeho prvý pes, s ktorým sa spoločne učili všetkému, čo so sebou prináša povolanie záchranára. Hector je aj jeho prvá kniha, emotívna spomienka na blízkeho štvornohého priateľa. Peter Derňár je bývalý novinár a scenárista a stále aktívny spisovateľ. Na svojom konte mal pred Hectorom trilery Škrabot, Kladivo, Adam a Eva a spoločenský román Odchýlka. „Delilo nás tristo kilometrov, takže práca na knihe nebola jednoduchá. Navyše, Jakub často ráno nevedel, čo bude robiť na obed, kam a na ako dlho ho zavedie poslanie horského záchranára. Ale celý čas som mal na pamäti, že v sebe skrýva jedinečný príbeh, že to, čo zažil, je silnejšie než akákoľvek beletria, pretože je to skutočné. Bol som preto trpezlivý až do chvíle, než bol približne po trištvrte roku celý príbeh na papieri,“ hovorí o vzniku knihy Peter Derňár a Jakub uznáva, že bez jeho trpezlivosti by kniha asi nevznikla. „S Peťom sme sa videli prvýkrát až vo vydavateľstve, keď sa ma spýtali, či si trúfam napísať knihu. Chvalabohu som povedal, že nie. Preto oslovili Peťa. Predtým sme sa nepoznali, ale myslím, že sme si veľmi dobre sadli,“ spomína na začiatok spolupráce horský záchranár. „Peťo vedel, koľko práce nás čaká, ja ani zďaleka. Skĺbiť môj pracovný a osobný život a v ňom nájsť priestor na písanie knihy nebolo jednoduché a tu mu môžem len poďakovať, že sa mi v maximálnej miere prispôsobil a obetoval tomu doslova takmer rok života. Keď sme knihu dopísali, musel si ísť na pár týždňov vyvetrať hlavu k moru.“

Oboch autorov práca na knihe veľmi bavila, pre skúseného spisovateľa najmä to, že išlo o skutočný príbeh a „že všetky tie neuveriteľné, dramatické a emocionálne vybičované záchranné akcie sa naozaj stali a ja mám možnosť prerozprávať ich,“ hovorí Peter Derňár, ktorého najviac prekvapilo, že aj pes sa musí neustále udržiavať vo forme. „Netušil som, ako tvrdo musí záchranársky pes trénovať aj po tom, čo už vytrénovaný je. Že sa udržiava vo forme ako vrcholový športovec, 365 dní v roku a stále musí dokazovať, že na to má.“

Aj Jakub Filipko sa v niektorých momentoch dobre zabával, lebo pekných spomienok má neúrekom. „Najmä s manželkou sme sa na niektorých situáciách znovu dobre pobavili,“ hovorí dlhoročný záchranár, no zároveň priznáva, že mu bývalo aj ťažko. Dojímavých spomienok na Hectora je v knihe veľa, pre Jakuba zostalo jeho nečakané úmrtie bolestivou spomienkou. „Všetko to bolo veľmi čerstvé, spomínať na momenty, ktoré som s ním dennodenne zažíval, vo mne vyvolávalo množstvo emócií. Keď čítam niektoré pasáže aj po niekoľkýkrát, tak… Ale nebudem prezrádzať, ktoré sú to, aby si čitateľ našiel v knihe tie svoje.“

Jakub verí, že kniha zaujme širokú verejnosť a nájde si množstvo čitateľov. „Sú to skutočné príbehy o bežnom živote, horách, prírode, štvornohých parťákoch a o záchrane životov. Myslím si, že dokážu osloviť všetky generácie,“ vraví Jakub Filipko a jeho parťák pri tvorbe knihy Peter Derňár dodáva: „Na začiatku som si myslel, že to bude kniha pre psíčkarov, no teraz som presvedčený, že  ju ocenia aj milovníci prírody, ktorí pri jej čítaní doslova prebrázdia naše hory, a tiež všetci, ktorí majú radi dobré príbehy. Skutočné príbehy.“

Text a foto: © ALBATROS MEDIA

Psy a ich srsť

Psy majú rôznu štruktúru srsti, ktorá je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť odolávať chladu. Niektoré plemená majú krátku srsť, iné dlhú, a niektoré, ako naháči, nemajú žiadnu srsť. Srsť chráni psy pred chladom, no nie každý pes má dostatočnú izoláciu. Kvalita a hustota srsti ovplyvňuje to, ako pes znáša teplotné výkyvy.

Vek a zdravie psa

Rovnaký problém môžeme vidieť u rôznych vekových kategórií psov. Šteniatka si ešte nedokážu efektívne regulovať telesnú teplotu, a preto je pre ne vhodné nosiť oblečenie, aby sa chránili pred chladom. Starší psi s problémami pohybového aparátu alebo tými, ktorí prešli operáciou, tiež potrebujú pomoc pri udržiavaní tepla. Naopak, zdravý a aktívny pes, ktorý sa pohybuje vonku, môže teploty zvládať lepšie, no stále je dôležité mať na pamäti jeho pohodlie.

Aktivita psa a oblečenie

Rovnako ako u športujúcich ľudí, aj psí športovci, ktorí sa venujú disciplínam ako agility či dogfrisbee, generujú teplo pri výkone, ale po ňom potrebujú oddych. Pred aktivitou je dobré psíka zahriať, po aktivite zase ochrániť jeho svaly pred prechladením. Oblečenie môže byť nápomocné nielen pri výkone, ale aj pri odpočinku, kedy pes potrebujú teplotnú stabilitu.

Dôležitosť oblečenia v daždi

Nie len zima, ale aj dážď je faktor, ktorý môže ovplyvniť komfort psa. Mokrá srsť môže veľmi rýchlo ochladiť psa, aj keď je jeho srsť pôvodne schopná chrániť pred chladom. Pršiplášte sú skvelým spôsobom, ako zabezpečiť, aby pes nezmokol a neprechladol. Tieto oblečky nielenže chránia pred dažďom, ale aj pomáhajú uchovať telesné teplo.

Mikiny a topánky

Mikiny sú vhodné na chladnejšie dni, kedy teplota nie je ešte tak nízka, aby si pes vyžadoval bundu. Oproti tomu bundy poskytujú silnejšiu ochranu pred mrazom. Dôležitým doplnkom sú aj topánky pre psov, ktoré chránia labky pred ostrými predmetmi či primrznutým snehom v zime. Tieto drobnosti môžu výrazne zlepšiť komfort psa počas vonkajších aktivít.

Obliekanie psov nie je len o estetike, ale môže byť aj nevyhnutnosťou. To, či váš pes potrebuje oblečenie, závisí od jeho zdravia, veku, typu srsti a toho, aké podmienky vonku panujú. Každý pes je jedinečný, preto je dôležité poznať jeho potreby a prispôsobiť oblečenie jeho individuálnym požiadavkám. Oblečenie môže byť nielen praktické, ale aj štýlové – rozhodnutie je na vás.

Fotografia: © bigstockphoto

Charakteristika nemeckej dogy

Nemecká doga je v chovateľskom štandarde FCI popísaná ako pes, ktorý je oddaný svojim majiteľom, priateľský a spoľahlivý. Ide o obrie plemeno, ktoré nie je nikdy agresívne. Napriek svojej veľkosti a schopnosti vzbudiť obavy svojím vzhľadom je doga veľmi láskavá a pokojná, čo ju robí obľúbeným spoločníkom v domácnostiach. Má veľmi vyrovnanú povahu a je veľmi tolerantná k iným psom a aj deťom, aj keď kvôli jej veľkosti môže byť v interakcii s menšími deťmi opatrná. Rada sa s nimi hrá, ale pri tom sa jej niekedy môže stať, že z nepozornosti môže spôsobiť neúmyselný pád.

Nemecké dogy bývajú občas mylne vnímané ako hrozivé kvôli ich veľkosti a impozantnému vzhľadu, čo je často príčinou reakcií ľudí na ulici. Tí sa niekedy obávajú, že by sa mohli stať obeťami „kolosa“. Avšak, akonáhle sa s dogou stretnú bližšie, ich láskavá povaha sa prejaví a strach sa rozptýli.

Okrem toho, že doga pôsobí impozantne, má aj praktické využitie. Vďaka svojej veľkosti sa často využíva ako strážny pes. Na rozdiel od niektorých plemien, doga zriedka šteká, ale jej prítomnosť je veľmi silná a odpudivá pre nepozvaných hostí. Dogy sa však nikdy nezachovávajú agresívne voči cudzím ľuďom a iným zvieratám, čo z nich robí ideálnych rodinných spoločníkov.

Vzhľad nemeckej dogy

Nemecká doga dosahuje impozantné rozmery – dospelí psi môžu vážiť až 90 kilogramov a viac, pričom ich kohútiková výška je minimálne 80 cm. Aj keď je veľkosť pôsobivá, doga nevyzerá nemotorne. Naopak, jej postava je elegantná a harmonická, čo jej dodáva dojem sily a vznešenosti. V chovateľskom štandarde je označovaná za „Apolóna medzi psími plemenami“. Ich krásna hlava a štíhla silueta im dávajú vzhľad ušľachtilých zvierat.

Dogy sa vyskytujú v rôznych farebných variáciách, medzi ktoré patrí:

• žltá a žíhaná: žlté dogy sa pohybujú od svetlo zlatistého odtieňa až po sýtu žltú, pričom žíhané dogy majú tmavé pruhy na žltom pozadí.
• čierna a škvrnitá: čierna doga má srsť čiernu, ale povolené sú aj biele znaky na labkách a hrudi. Škvrnité dogy majú biele telo posiate čiernymi škvrnami, pričom správne rozmiestnenie týchto škvŕn je veľmi dôležité.
• modrá: tento farebný variant je sivo-modrý, pričom biele odznaky sú povolené len na hrudi a labkách.

Niektoré menej časté farby ako „sivý tiger“ alebo „biely tiger“ nie sú v chovateľských štandardoch preferované, pričom najmä biela farba je považovaná za geneticky nevhodnú, pretože môže viesť k zdravotným problémom, ako je slepota alebo hluchota.

História plemena

Nemecká doga má dlhú a fascinujúcu históriu. Hoci sú dnes považované za nemecké plemeno, predkovia nemeckých dog sú spätí s rôznymi starovekými kultúrami. Asýrčania pred viac než 4 000 rokmi chovali veľkých bojových psov, ktorí mali vzhľad podobný dnešným dogám. Ďalšie nálezy zo starovekého Dánska, z obdobia okolo 1000 rokov pred naším letopočtom, naznačujú, že veľké lovecké psy boli veľmi cené už v tejto dobe.

V 16. storočí sa začalo intenzívne chovať plemeno v Nemecku, kde došlo k kríženiu mastifov a írskych vlkodavov. Cieľom bolo vytvoriť obrie psy s vynikajúcimi loveckými schopnosťami a neskôr aj impozantný vzhľad, ktorý sa stal symbolom moci a prestíže. Počas 17. storočia sa začalo plemeno stabilizovať a začali sa formovať moderné línie, ktoré viedli k dnešnej nemeckej doge.

Zdravie a chov

Nemecké dogy sú veľmi populárne, ale kvôli svojej veľkosti sú náchylné na niektoré špecifické zdravotné problémy. Medzi najčastejšie problémy patrí dysplázia bedrového kĺbu, torzia žalúdka, rakovina kostí a ochorenia srdca. Kvôli veľkosti a sklonu k rôznym ochoreniam je ich životnosť kratšia ako u menších plemien – väčšina dog umiera pred svojimi 10 rokmi.

Chov týchto psov vyžaduje veľkú zodpovednosť a dôležité je, aby sa chovatelia zamerali nielen na veľkosť, ale aj na zdravie a temperament. Aby sa znížilo riziko ochorení, musí byť výcvik a pohyb dogy prispôsobený jej potrebám. Každodenné prechádzky a cvičenie sú nevyhnutné, aby sa pes udržal v dobrej kondícii, no treba sa vyhnúť nadmernému namáhaniu jeho kĺbov, najmä v mladom veku.

Výcvik a starostlivosť

Rovnako ako u iných plemien, aj pri nemeckých dogách je dôležité, aby majitelia poskytovali dôsledný, ale láskavý výcvik. Tieto psy sú veľmi priateľské, ale potrebujú stanovené hranice a pravidlá. Preto je potrebné venovať sa ich výchove už od mladého veku, aby sa ich priateľská povaha správne rozvinula. Dobre vycvičené dogy sú ideálne aj ako terapeutické psy alebo spoločenskí psi, pretože sú veľmi pokojné a ľahko sa prispôsobujú rôznym prostrediam.

Nemecká doga je určite jedným z najúchvatnejších plemien psov, ktoré si získali srdcia mnohých rodín po celom svete. Je to pes s veľkým srdcom, ktorý dokáže byť nádherným spoločníkom, ale jeho chov si vyžaduje náležitú pozornosť a starostlivosť.

Fotografia: © bigstockphoto

Existuje viacero spôsobov, ako prirodzene podporiť imunitu vášho psa. Pozrime sa na najúčinnejšie metódy, ktoré vám pomôžu chrániť zdravie vášho štvornohého priateľa.

Správna výživa

Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako podporiť imunitný systém psa, je správne zvolená strava. Vyvážená strava môže výrazne prispieť k jeho ochrane pred chorobami. Zamerajte sa na tieto zložky:

• tuky – tuky zo zvieracích bielkovín, ako je hovädzie alebo kuracie mäso, sú dôležité pre zdravie psa. Okrem toho môžete do stravy pridať aj zdravé rastlinné oleje, ako je olivový alebo ľanový. Tieto tuky pomáhajú nielen pri podpore imunity, ale poskytujú aj dôležitú energiu. Uistite sa, že tuky netvoria viac ako 10 – 20 % celkovej dennej dávky, inak môže dôjsť k problémom s hmotnosťou.
• zelenina a ovocie – zelenina a ovocie sú bohaté na vitamíny a antioxidanty, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. Napríklad jahody, jablká, ríbezle, čučoriedky alebo brokolica obsahujú vitamín C, ktorý je pre imunitu kľúčový. Nezabúdajte však, že psy nemôžu stráviť veľké množstvo ovocia a zeleniny, preto by ste ich mali podávať s mierou.
• vláknina – vláknina je zložka potravy, ktorú pes trávi len čiastočne, ale má zásadný vplyv na zdravie čriev. Dobré trávenie a vyvážená mikroflóra podporujú imunitu. Skvelými zdrojmi vlákniny sú červená repa, ovsené vločky či jablká. Vláknina by mala tvoriť asi 2 % z celkovej dennej stravy psa.

Doplnky stravy

Niekedy, aj keď sa strava prispôsobí potrebám psa, môže byť užitočné zaradiť do jeho jedálnička aj výživové doplnky. Tieto produkty obsahujú minerály a ďalšie zložky, ktoré môžu zlepšiť jeho zdravie. Beta-glukány, ktoré sa nachádzajú v niektorých doplnkoch, pomáhajú posilniť imunitu a môžu mať aj antikarcinogénne účinky. Omega-6 mastné kyseliny zase zlepšujú schopnosť tela bojovať so zápalmi a infekciami.

Pohyb a aktívny životný štýl

Fyzická aktivita je nevyhnutná pre zdravý imunitný systém. Pravidelný pohyb pomáha vášmu psovi udržiavať dobrú kondíciu a silnú obranyschopnosť. Nenechajte sa odradiť zlým počasím – aj keď je chladno, prechádzky a pohyb vonku sú nevyhnutné. Pes sa počas nich stretáva s rôznymi mikroorganizmami, čím si jeho organizmus buduje obranyschopnosť. Vyhýbanie sa vonkajším nástrahám, ako sú vírusy a baktérie, by mohlo oslabiť jeho imunitu.

Ak chcete psa chrániť pred mrazom, môžete zvoliť vhodné oblečenie, no dbajte na to, aby ste ho príliš nezahrievali. Dlhodobé vystavovanie psa prehriatiu môže mať na jeho zdravie negatívne účinky. Rovnako je dôležité udržiavať doma príjemnú teplotu, ideálne do 20 °C, aby sa pes necítil príliš horúco.

Očkovanie ako podpora imunity

Očkovanie je ďalší efektívny spôsob, ako chrániť psa pred vážnymi infekčnými ochoreniami. Očkovanie stimuluje imunitný systém k tomu, aby sa pripravil na boj proti konkrétnym vírusom a baktériám. Ak je očkovanie správne naplánované, môže váš pes ochorieť menej alebo mať menej vážny priebeh ochorenia. Konzultujte svojho veterinára a uistite sa, že očkovanie je podľa potreby pravidelne aktualizované.

Investícia do prevencie je pre zdravie psa najlepšia. S pomocou správnej výživy, pravidelného pohybu a očkovania môžete zabezpečiť, že váš pes bude odolný voči chorobám a bude sa tešiť dlhej a šťastnejšej životnosti. Pamätajte, že predchádzať problémom je vždy lepšie, ako sa s nimi neskôr vyrovnávať.

Fotografia: © bigstockphoto

Vzhľad: elegancia v každom pohybe

Svojím pôvabom patrí írsky seter medzi najatraktívnejšie plemená. Charakteristická je jeho dlhá hodvábna srsť v sýtej gaštanovej farbe, tmavé oči a ladná stavba tela. Štíhla hlava, svalnatý krk a šľachovité končatiny dodávajú psovi aristokratický vzhľad. Chvost je stredne dlhý a mierne spustený, nohy a brucho pokrýva hustejšia srsť. Dospelý jedinec môže dorásť do výšky 70 cm a vážiť približne 30 kg.

História: lovec zo zeleného ostrova

Plemeno sa vyvinulo v Írsku v 19. storočí krížením domácich setrov s francúzskymi španielmi a anglickými pointermi. Patrí k stavačom, čo znamená, že pri vystopovaní koristi zastane a niekedy si dokonca sadne, čím signalizuje lovcovi polohu zveri. Najviac sa využíval pri love slúk a kačíc. Pôvodne existovali červené aj červenobiele setre ako jedno plemeno, no od roku 1882 sa ako štandard uznala len červená línia.

Povaha: inteligentný a nezávislý

Doma je írsky seter pokojný a priateľský, no vonku sa mení na vášnivého lovca. Je ostražitý, ale otvorený k ľuďom aj iným psom. Miluje pohyb a potrebuje dostatok stimulácie, inak sa môže nudiť a rozvíjať nežiaduce správanie. Po aktívnom dni sa však rád túli k svojmu majiteľovi. Napriek svojej prítulnosti si zachováva určitú nezávislosť a vyžaduje majiteľa, ktorý vie nastaviť jasné pravidlá.

Výcvik: dôslednosť je kľúčová

Výchova írskeho setra si vyžaduje skúsenosti. Tento pes je inteligentný, ale aj tvrdohlavý, preto je potrebná dôslednosť a trpezlivosť. Základom je kombinácia pevných pravidiel a pozitívnej motivácie. Kto mu poskytne dostatok pohybu a mentálnej stimulácie, získa oddaného a vyrovnaného spoločníka. Výcvik by mal zahŕňať aj špeciálne kurzy pre stavače, najmä ak pes nebude využívaný na poľovačku.

Zdravie a starostlivosť

Toto plemeno môže mať predispozíciu na dyspláziu bedrového kĺbu a progresívnu retinálnu atrofiu, čo vedie k strate zraku. Preto je dôležité vybrať šteňa od zodpovedného chovateľa, ktorý vykonáva zdravotné testy. Dôležitá je aj správna výživa – najlepšie kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez obilnín, keďže setre sú citlivé na lepok.

Starostlivosť o srsť si vyžaduje každodenné česanie, aby sa zabránilo plstnateniu. Treba pravidelne kontrolovať aj uši, pretože sú náchylné na infekcie, a pazúry, aby neboli príliš dlhé. Niektorí majitelia psa učia aj čistenie zubov, čo pomáha predchádzať problémom s chrupom.

Aktivity: neustále v pohybe

Írsky seter potrebuje veľa pohybu. Ideálny je pre aktívnych ľudí, ktorí mu doprajú pravidelné prechádzky, beh či výlety na bicykli. Vyniká v športoch ako agility, flyball či mantrailing, kde môže využiť svoj vynikajúci čuch. Výbornou voľbou sú aj hry na vyhľadávanie predmetov či aportovanie. Bez dostatočného vyťaženia môže byť nepokojný a deštruktívny.

Pre koho je vhodný?

Toto plemeno nie je pre každého. Potrebuje skúseného majiteľa, ktorý mu zabezpečí dostatok pohybu a stimulácie. Hoci môže žiť aj v rodine s deťmi, lepšie sa hodí k starším deťom, ktoré už rozumejú, ako sa k psovi správať. Neodporúča sa do bytu – najlepšie sa mu darí v dome s veľkou záhradou. Nemá rád samotu, preto je potrebné zabezpečiť mu dostatočný kontakt s rodinou.

Kde nájsť šteniatko?

Ak uvažujete o írskom setrovi, vyberajte len serióznych chovateľov, ktorí sa riadia štandardmi chovu a dbajú na zdravotné testy rodičov. Nekupujte psa z neregistrovaných zdrojov – aj keď môže byť lacnejší, hrozia zdravotné problémy a nevhodná socializácia.

Alternatívou je adopcia dospelého psa, aj keď čistokrvný írsky seter sa v útulkoch objavuje zriedkavo. Ak chcete dať domov psíkovi z útulku, oplatí sa sledovať internetové ponuky adopcií a kontaktovať špecializované organizácie.

Záver

Írsky seter je krásny, inteligentný a energický pes, no nie je vhodný pre každého. Vyžaduje aktívny životný štýl, dôslednú výchovu a dostatok priestoru. Kto mu dokáže poskytnúť správne podmienky, získa verného a oddaného spoločníka na dlhé roky.

Fotografia: © bigstockphoto

Vzhľad: kombinácia elegancie a atletickosti

Taliansky chrtík patrí do skupiny chrtov (FCI 10) a vyniká svojou štíhlou, ladnou postavou. S výškou 32 – 38 cm a váhou do 5 kg je kompaktný, no silný a svalnatý. Jeho hlava je podlhovastá, uši vysoko nasadené a veľmi pohyblivé. Veľké, tmavé oči dodávajú jeho výrazu jemnosť. Krátka, jemná srsť sa vyskytuje v jednofarebných odtieňoch čiernej, sivej alebo izabel (svetlá béžová).

Povaha: veselý a prítulný

Napriek svojmu ušľachtilému vzhľadu je taliansky chrtík živé, hravé a odvážne plemeno. Je silne viazaný na svojho majiteľa a rád mu robí spoločnosť všade, kam sa pohne. Nie je vhodný na dlhé osamotenie, pretože potrebuje neustálu interakciu a láskavú starostlivosť. Hoci má jemnú povahu, dokáže byť temperamentný a sebavedomý.

Výchova a chov

Taliansky chrtík je inteligentný, no nie vždy ochotný poslúchať na povel. Jeho výcvik si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Zvlášť dôležité je učiť ho od malička samostatnosti, aby sa predišlo separačnej úzkosti. Keďže ide o chrtie plemeno, jeho lovecký pud môže byť silný, čo znamená, že na voľno by mal behať iba v bezpečnom prostredí.

Pohyb a aktivity

Aj keď je taliansky chrtík drobný, potrebuje pravidelný pohyb. Nie je to psík na celodenné ležanie na gauči – miluje behanie a rád sa hrá. Krátke intenzívne behy a hry na dvore alebo v parku mu urobia veľkú radosť. Napriek svojej energii sa doma správa pokojne a elegantne.

Zdravie a starostlivosť

Hoci ide o odolné plemeno, taliansky chrtík je citlivý na chlad a vyžaduje ochranu pred nepriaznivým počasím. Má sklony k zubným problémom, preto je dôležitá pravidelná starostlivosť o chrup. Medzi genetické ochorenia patrí luxácia pately alebo osteoporóza.

Pôvod plemena

Taliansky chrtík pochádza zo starovekého Ríma, kde bol obľúbeným spoločníkom aristokracie. Bol chovaný pre spoločenské účely, no zachoval si aj schopnosť rýchleho behu a lovecké inštinkty. Počas renesancie sa stal symbolom elegancie na kráľovských dvoroch po celej Európe.

Je pre vás vhodný taliansky chrtík?

Ak hľadáte psa, ktorý je elegantný, živý a mimoriadne prítulný, taliansky chrtík môže byť ideálnou voľbou. Vyžaduje však dostatok pozornosti, pohybu a jemnej výchovy. Vhodný je pre aktívnych jednotlivcov alebo rodiny, ktoré mu poskytnú lásku a starostlivosť, aká mu patrí.

Zhrnutie: malý, no náročný spoločník

Taliansky chrtík je výnimočný pes s aristokratickým vzhľadom, ale hravou a energickou povahou. Hoci je nenáročný na starostlivosť o srsť, potrebuje pevnú výchovu a dostatok pozornosti. Ak mu poskytnete lásku a pochopenie, odmení sa vám nekonečnou oddanosťou.

Fotografia: © bigstockphoto

Povaha a temperament

Podľa štandardu FCI (č. 147, 2. skupina) je rotvajler opísaný ako priateľský, pokojný a oddaný pes. Pri správnej socializácii a dôslednom výcviku sa z neho stáva verný a láskyplný člen rodiny. Svojou ochranárskou povahou je výborným strážcom, no nie je bezdôvodne agresívny. V minulosti bol však často zneužívaný na bojové účely alebo nesprávne vychovávaný, čo viedlo k jeho zaradeniu medzi rizikové plemená v niektorých krajinách.

V stabilnom prostredí sa rotvajler prejavuje ako vyrovnaný a poslušný pes. Kým doma je pokojný a prítulný, vonku prejavuje svoju energiu a pracovné nasadenie. Miluje pohyb a vyžaduje mentálnu stimuláciu, ktorá mu pomáha udržať psychickú pohodu.

Vzhľad

Rotvajler je silný, svalnatý pes s robustnou stavbou tela. Psy dosahujú výšku 61 – 68 cm a vážia okolo 50 kg, suky sú o niečo menšie (56 – 63 cm, cca 42 kg). Má krátku, hustú čiernu srsť s typickými hnedými znakmi na tvári, hrudi a nohách. Jeho mohutná hlava a široká papuľa mu dodávajú rešpekt, pričom jeho pohyb je energický a vytrvalý.

História plemena

Predkovia rotvajlera siahajú až do čias Rímskej ríše, kde slúžili ako pastierske a strážne psy. V nemeckom meste Rottweil sa v stredoveku stali nepostrádateľnými pomocníkmi mäsiarov pri ochrane dobytka aj majetku. S rozvojom dopravy stratili svoju pôvodnú úlohu, no začiatkom 20. storočia boli uznaní ako služobné plemeno a dodnes sú využívaní v polícii a armáde.

Výcvik a chov

Rotvajler je inteligentný, ale dominantný pes, ktorý potrebuje skúseného a dôsledného majiteľa. Jeho výcvik by mal začať už v šteňacom veku, pričom dôležitá je socializácia s ľuďmi aj inými zvieratami. Pri správnom vedení je vynikajúco ovládateľný a lojálny.

Kvôli svojej sile a ochranárskemu inštinktu si vyžaduje jasné pravidlá a pevnú ruku, no nie tvrdosť. Zanedbaná výchova alebo nesprávne motivované správanie môžu viesť k problémom, preto sa neodporúča pre neskúsených majiteľov.

Zdravie a starostlivosť

Rotvajler je pomerne odolné plemeno, no môže trpieť dedičnými ochoreniami, ako sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov alebo srdcové problémy. Pravidelné veterinárne kontroly, kvalitná strava a dostatok pohybu sú kľúčom k jeho zdraviu. Starostlivosť o srsť je nenáročná – postačí občasné kefovanie.

Je rotvajler pre vás?

Toto plemeno nie je vhodné pre každého. Rotvajler potrebuje aktívneho majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a dôsledného vedenia. Správne vychovaný rotvajler je oddaným priateľom a spoľahlivým ochrancom, ktorý je vždy pripravený stáť po boku svojho pána.

Fotografia: © bigstockphoto

Rodokmeň psa: viac než len dokument

Často počujeme tvrdenie, že rodokmeň je len bezvýznamný papier. Pravda je však iná – ide o oficiálny dôkaz, že pes pochádza zo zodpovedného chovu, v ktorom sa dbá na genetiku, zdravie a povahu. Rodokmeň obsahuje informácie o predkoch, zdravotných vyšetreniach a úspechoch psa. Nie je len prestížnym doplnkom, ale nástrojom na kontrolu kvality chovu.

Dôležitosť regulovaného chovu

Každé plemeno má svoje špecifiká, no nie všetky chovateľské podmienky sú rovnaké. Zodpovední chovatelia dodržiavajú prísne kritériá, ktoré pomáhajú eliminovať dedičné choroby, nevhodné povahové črty či fyzické defekty. Psy určené na chov musia prejsť testami, ktoré zabezpečia, že ich potomkovia budú zdraví a vyrovnaní.

Realita „čistokrvných“ psov bez preukazu pôvodu

Internet je plný inzerátov na „čistokrvné“ šteniatka bez PP (preukazu pôvodu). Realita je taká, že bez rodokmeňa nemožno garantovať, či ide naozaj o čistokrvného psa alebo len o náhodného kríženca. Navyše, mnoho takýchto šteniat pochádza z neetických chovov, kde sa psy rozmnožujú bez ohľadu na zdravie a kvalitu života. Podporovanie takýchto praktík vedie k množeniu zvierat v zlých podmienkach, kde trpia a často sa dožívajú kratšieho veku so závažnými zdravotnými problémami.

Skryté náklady psa bez PP

Hoci šteniatko bez rodokmeňa môže stáť menej ako pes s PP, v konečnom dôsledku sa jeho cena môže vyšplhať oveľa vyššie. Časté veterinárne zákroky, liečba dedičných ochorení či riešenie problémového správania vás môžu stáť stovky až tisíce eur. Kvalitný chov nie je len o papieroch, ale o dôkladnej starostlivosti o budúcnosť plemena.

Adopcia: ušľachtilá alternatíva

Ak nemáte prostriedky na kúpu psa s rodokmeňom alebo vám nezáleží na výstavách a chove, skvelou možnosťou je adopcia. V útulkoch čakajú stovky psov na nový domov. Adoptovaný pes vám dokáže byť rovnako oddaný a vďačný ako akýkoľvek iný. Okrem toho poskytnete druhú šancu zvieraťu, ktoré si zaslúži lásku a starostlivosť.

Rozhodujte sa zodpovedne

Pri výbere psa je dôležité zvážiť všetky aspekty, nielen jeho vzhľad. Rodokmeň je dôkazom zodpovedného chovu a zdravého genetického zázemia. Ak sa rozhodnete pre psa bez PP, buďte si vedomí rizík, ktoré to prináša. Ak však chcete dať domov psíkovi v núdzi, adopcia je krásnym činom, ktorý pomáha zachrániť život.

Pes nie je len domácim miláčikom, ale členom rodiny na mnoho rokov. Preto sa rozhodujte múdro a s rešpektom voči zvieraťu, ktoré sa stane vaším spoločníkom.

Fotografia: © bigstockphoto

Aj keď jeho vzhľad môže napovedať inak, za jeho roztomilým vzhľadom sa ukrýva tvrdohlavosť, ktorá môže spôsobiť problémy, ak nie je správne vychovávaný. Tento malý nezbedník potrebuje vyvážený prístup k výchove.

Charakteristika vzhľadu „westíka”

Napriek malej veľkosti je westík veľmi robustne stavaný. Jeho telo je krátke, s hrubým krkom a silnými bedrami. Dôležitou charakteristikou je aj jeho dlhý, rovný a pevný chvost, ktorý meria 13-15 cm. Jeho srsť je špecifická, pozostáva z dvoch vrstiev: pevnej vonkajšej srsti a mäkkej, hustej spodnej podsady.

West highland white teriér sa vyskytuje len v charakteristickej bielej farbe. Jeho oči majú veľmi výrazný, bystrý pohľad, ktorý zvýrazňuje kontrast s čiernym nosom. Aj keď je tento pes malý, dosahuje výšku 23 – 30 cm v kohútiku, s hmotnosťou od 6 do 10 kg v závislosti od pohlavia.

Starostlivosť

Starostlivosť o westíka si vyžaduje špecifický prístup, najmä pokiaľ ide o jeho srsť. Rovnako ako u fúzačov, aj tu je dôležité sa vyhnúť strihaniu a holeniu, pretože to poškodzuje štruktúru srsti a ťažko sa obnovuje. Pokiaľ chcete, aby jeho srsť bola krásna, biela a lesklá, bude to vyžadovať pravidelnú starostlivosť a časté umývanie, najmä ak sa dostane do blata pri vonkajších aktivitách.

Okrem toho je potrebné venovať pozornosť aj zubnej hygiene, pretože toto plemeno má sklon k tvorbe zubného kameňa. Z tohto dôvodu je dôležité začať s údržbou zubov už v rannom veku.

Ak sa rozhodnete pre krmivo pre tohto psa, mali by ste si vybrať kvalitné jedlo určené práve pre tento druh. Nevhodná strava môže spôsobiť zmenu farby srsti na žltkastú, čo nie je príliš atraktívne.

Zdravie

Priemerná dĺžka života westíka je 12 až 16 rokov. Tento pes je vo všeobecnosti zdravý, no môže trpieť niektorými zdravotnými problémami, ako sú kožné alergie, očné ochorenia, potravinová intolerancia (predovšetkým obilniny), či genetická hluchota. Taktiež sa môže vyskytnúť cukrovka alebo šedý zákal.

Jedným z mýtov, ktorý je často spájaný s týmto plemenom, je, že sú ideálne pre alergikov, pretože nepĺznu. Pravdou však je, že alergény môžu byť aj v ich slinách, a preto nie je úplne bezpečné mať westíka, ak trpíte alergiami.

Okrem toho je potrebné sa vyhnúť nadmernému kŕmeniu, pretože westíky majú tendenciu k nadváhe. Obezita môže viesť k ďalším zdravotným problémom a ťažkostiam so schudnutím.

Povaha

Westík je jedno z najpriateľskejších a najveselejších plemien medzi škótskymi teriérmi. Jeho charakter pripomína malého, energického psa, ako je Idefix zo známeho komiksu Asterix a Obelix. Tento pes je neustále plný energie, vždy pripravený na zábavu a veľmi spoločenský.

Westíky sú veľmi verní svojim majiteľom a vytvárajú silné väzby. Napriek tomu sú dosť tvrdohlavé, čo môže spôsobiť problémy pri výchove, najmä ak sa im nedostane dostatočnej pozornosti. Bez správnej výchovy môžu byť hlučné a neústupné, čo môže naraziť na ostatné psy. Preto je dôležité sa pred samotným nákupom porozprávať s chovateľom a oboznámiť sa s rodokmeňom psa, aby ste mali lepšiu predstavu o jeho temperamentných vlastnostiach.

Tento pes sa prispôsobí rôznym životným podmienkam – dokáže žiť v byte, ale aj vo väčšom dome so záhradou. Miluje pohyb na čerstvom vzduchu a záhrada je preňho ideálnym miestom na hranie. Naopak, vysoké schody môžu byť problémom, najmä keď je mladý.

Zaujímavosti plemena

• Idefix zo série Asterix a Obelix bol west highland white teriér.
• Medzi známych majiteľov týchto psov patrili osobnosti ako Charles Darwin, Alfred Hitchcock či Pablo Picasso.
• Títo psi sa objavili aj v reklamách, ako napríklad v kampaniach pre značku whisky „Black and White” alebo automobilku Renault.
• Pri vrhu sa zvyčajne narodí 3 – 5 šteniat, ale rekord v roku 2012 predstavovala samica Isobel, ktorá priviedla na svet až 11 šteniat.

West highland white teriér je naozaj očarujúci a energický pes, ktorý si získa srdcia každého, kto mu poskytne správnu starostlivosť a výchovu. Ak sa rozhodnete pre toto plemeno, nezabudnite zvážiť všetky aspekty jeho charakteru a potrieb, aby váš život s týmto veselým spoločníkom bol šťastný a bez problémov.

Fotografia: © bigstockphoto

Pôvabná postava a vzhľad

Rozdiel medzi gavalieršpanielom a jeho predchodcom spočíva v niekoľkých charakteristikách, vrátane veľkosti a vzhľadu. Gavalieršpaniel je robustnejší, váži až 8 kg a má dlhší nos. Jeho srsť je hodvábna a môže byť v rôznych farbách, ako je čierna s pálením, červená, bielo-oranžová alebo trojfarebná. Tento pes je známy svojím jemným výrazom a pôvabným vzhľadom, ktorý odráža názov „gavalier“ – skutočný šarmantný spoločník.

História plemena – od kráľovských dvorov k moderným domácnostiam

Predkovia gavalieršpaniela, trpasličí španieli, boli obľúbení medzi európskou šľachtou už celé storočia. Kráľ Karol I. a jeho syn Karol II. často mali pri sebe týchto psíkov, ktorí ich sprevádzali na každom kroku. Tieto psíky boli obdivované v umení, napríklad na obrazoch od Antonia van Dycka, kde sú zobrazené po boku kráľovských postáv. Plemeno, pôvodne krížené s inými druhmi, sa do roku 1926 zmenilo na verziu s dlhším nosom, keď americký chovateľ Roswell Eldridge začal hľadať španielov starého typu.

Povaha a správanie gavalieršpaniela

Gavalieršpaniel Kráľ Karol je pes s priateľskou a oddanou povahou. Je veľmi spoločenský, dobre vychádza s deťmi, inými psami aj domácimi miláčikmi. Tento pes sa rýchlo prispôsobuje, je inteligentný a dobre reaguje na tréning. Nie je nervózny a štekať ho málokedy uvidíte, preto nie je ideálnym strážnym psom. Napriek tomu sa môže občas prejaviť jeho poľovnícky inštinkt, keď sa rozhodne loviť myši.

Zdravie a dedičné problémy

Gavalieršpaniel môže trpieť niektorými genetickými chorobami. Medzi najčastejšie patrí syndróm občasného padania (EFS), pri ktorom pes zažíva svalové kŕče spôsobené stresom alebo námahou. Okrem toho, niektorí gavalieršpanieli môžu trpieť syndrómom suchého oka, čo vyžaduje neustálu starostlivosť. Medzi vážnejšie choroby, ktoré sa vyskytujú v tomto plemene, patrí syringomyélia a mitrálna endokardióza (MVD), ktoré môžu viesť k vážnym neurologickým a srdcovým problémom.

Výživa a starostlivosť

Správna výživa je kľúčová pre zdravie gavalieršpaniela. Ich tráviaci systém je prispôsobený na stravu bohatú na mäso. Preto je dôležité vybrať kvalitné krmivo, ktoré obsahuje minimum obilnín. Pri zmene stravy je potrebné prejsť na nové krmivo postupne, aby sa predišlo tráviacim problémom. Keďže majú dlhú srsť, je potrebné ju pravidelne česať, najmä v oblastiach ako sú uši a pod pazuchami, aby sa predišlo plstnateniu.

Výchova a aktivity pre gavaliera

Gavalieršpaniel je pes, ktorý si rád užíva spoločnosť a aktivity. Je ideálnym spoločníkom pre rodiny, jednotlivcov aj starších ľudí, ktorí mu poskytnú dostatok pohybu a pozornosti. Napriek svojej veľkosti je veľmi aktívny a rád sa zapája do hier, prechádzok a rôznych aktivít. Tento pes je veľmi priateľský a rýchlo sa učí, takže je vhodný aj pre začínajúcich majiteľov.

Ako nájsť správneho chovateľa

Ak ste sa rozhodli pre gavalieršpaniela, je dôležité nájsť renomovaného chovateľa, ktorý sa stará o zdravie a pohodu svojich psov. Vyhnite sa chovateľom, ktorí predávajú šteniatka bez preukazu pôvodu a zdravotných testov, pretože to môže viesť k problémom so zdravím a správaním psíka. Dobrý chovateľ vám poskytne potrebné informácie o plemene, zdraví a starostlivosti o šteniatka.

Gavalieršpaniel je skvelý spoločník pre každého, kto hľadá priateľského, inteligentného a oddaného psa. Tento pes sa rád stane súčasťou rodiny a prinesie do domácnosti množstvo radosti a šarmu.

Fotografia: © bigstockphoto