Rodokmeň psa: viac než len dokument

Často počujeme tvrdenie, že rodokmeň je len bezvýznamný papier. Pravda je však iná – ide o oficiálny dôkaz, že pes pochádza zo zodpovedného chovu, v ktorom sa dbá na genetiku, zdravie a povahu. Rodokmeň obsahuje informácie o predkoch, zdravotných vyšetreniach a úspechoch psa. Nie je len prestížnym doplnkom, ale nástrojom na kontrolu kvality chovu.

Dôležitosť regulovaného chovu

Každé plemeno má svoje špecifiká, no nie všetky chovateľské podmienky sú rovnaké. Zodpovední chovatelia dodržiavajú prísne kritériá, ktoré pomáhajú eliminovať dedičné choroby, nevhodné povahové črty či fyzické defekty. Psy určené na chov musia prejsť testami, ktoré zabezpečia, že ich potomkovia budú zdraví a vyrovnaní.

Realita „čistokrvných“ psov bez preukazu pôvodu

Internet je plný inzerátov na „čistokrvné“ šteniatka bez PP (preukazu pôvodu). Realita je taká, že bez rodokmeňa nemožno garantovať, či ide naozaj o čistokrvného psa alebo len o náhodného kríženca. Navyše, mnoho takýchto šteniat pochádza z neetických chovov, kde sa psy rozmnožujú bez ohľadu na zdravie a kvalitu života. Podporovanie takýchto praktík vedie k množeniu zvierat v zlých podmienkach, kde trpia a často sa dožívajú kratšieho veku so závažnými zdravotnými problémami.

Skryté náklady psa bez PP

Hoci šteniatko bez rodokmeňa môže stáť menej ako pes s PP, v konečnom dôsledku sa jeho cena môže vyšplhať oveľa vyššie. Časté veterinárne zákroky, liečba dedičných ochorení či riešenie problémového správania vás môžu stáť stovky až tisíce eur. Kvalitný chov nie je len o papieroch, ale o dôkladnej starostlivosti o budúcnosť plemena.

Adopcia: ušľachtilá alternatíva

Ak nemáte prostriedky na kúpu psa s rodokmeňom alebo vám nezáleží na výstavách a chove, skvelou možnosťou je adopcia. V útulkoch čakajú stovky psov na nový domov. Adoptovaný pes vám dokáže byť rovnako oddaný a vďačný ako akýkoľvek iný. Okrem toho poskytnete druhú šancu zvieraťu, ktoré si zaslúži lásku a starostlivosť.

Rozhodujte sa zodpovedne

Pri výbere psa je dôležité zvážiť všetky aspekty, nielen jeho vzhľad. Rodokmeň je dôkazom zodpovedného chovu a zdravého genetického zázemia. Ak sa rozhodnete pre psa bez PP, buďte si vedomí rizík, ktoré to prináša. Ak však chcete dať domov psíkovi v núdzi, adopcia je krásnym činom, ktorý pomáha zachrániť život.

Pes nie je len domácim miláčikom, ale členom rodiny na mnoho rokov. Preto sa rozhodujte múdro a s rešpektom voči zvieraťu, ktoré sa stane vaším spoločníkom.

Fotografia: © bigstockphoto

Človek si vlka odchoval v domácnosti a vyšľachtil tisícky vzácnych druhov plemien. Ich postupným chovom sa tieto zvieratá stali najspoľahlivejšími spoločníkmi. Pri ich chove sa ľudia zamerali na ich špecifické vlastnosti a začali ich využívať na stráženie, obranu, lov alebo jednoducho pre svoju spoločnosť.

Dnes už len ťažko rozoznáme podobnosti medzi vzhľadom vlka a psa. Pes má však s vlkom spoločného viac než si myslíme. Každý si pod slovom vlk predstaví divoké zviera žijúce v lese. Je o ňom známe, že pri stretnutí s ľuďmi, môžeme u neho spozorovať plachosť a strach. Má vrodené prirodzené inštinkty a vzorce správania, ktoré mu pomáhajú úspešne si zaobstarať potravu, zachovať svoj druh a brániť svoje teritórium.
Psov, ktorých dnes poznáme fungujú podobným spôsobom ako vlk. Môžeme u nich pozorovať rovnaké vrodené správanie. Aké napríklad? Ich najdôležitejším inštinktom je takzvaný sociálny inštinkt.

Sociálny inštinkt

Vlci žijú a vyrastajú vo svorke ako skupina. Inštinkt im zabezpečuje, aby členovia svorky spolu vzájomne spolupracovali pri love potravy, aby starší jedinci učili šteňatá ako korisť obkľúčiť a tak si zaistiť, aby bol útok efektívny a korisť tak nemala priestor na únik. To, čo vidíme u zvierat ako prejav vrodeného správania sa označuje ako inštinkt.

Rovnako ako vlci žijú vo svorke, pes má potrebu žiť v spoločenstve. Pes túži po tom, aby sme mu venovali svoj čas a preto vzťah k psovi je tak jedinečne odlišný od vzťahov s inými domácimi zvieratami.

Svorka vlka si na základe sociálneho inštinktu vytvára pravidlá, aby bola ich spolupráca úspešná. U psa tvoríme svorku my, preto si pes chráni svojho majiteľa. My máme vytvárať pravidlá, úlohy a hranice, ktoré psovi prispievajú k orientácií a istote. Potravu si vlk musí prirodzene zaobstarať sám lovom, ale pes krmivo získava od svojho pána. Nemusí si viac potravu loviť, lebo všetko čo potrebuje mu zaobstará sám majiteľ. V prípade psa si môžeme všimnúť, že podobne ako vlk, aj pes si jedlo, teritórium a mláďatá starostlivo stráži.

Koordinovaná činnosť

Vlci so svojou svorkou, aby boli pri love úspešní sa musia vzájomne koordinovať. Navzájom sa upozorňujú na stopy, čuchajú, počúvajú a vydávajú zvuk zavíjania. Väčšina ich koristi sú zvieratá väčšie ako oni sami a preto musia byť pri spolupráci zohraní skvelí tím. Psi tiež koordinujú svoje činnosti medzi sebou navzájom a okrem toho sa prispôsobujú aktivitám, ktoré robíme my. Preto sú práve psy takí príjemní spoločníci. Keď máme viac ako jedného psa, tak spia a budia sa spoločne, zvyčajne spolu jedia, behajú spolu, naháňajú jeden druhého a dokonca nás spoločne vítajú ako svojho pána.

Hierarchia

Hierarchia pre psa je nevyhnutná. Vodcom a šéfom psej svorky máme byť my. My musíme stáť na jej vrchole a dopriať psovi správne hranice. Je našou úlohou zaobstarať psovi bezpečie, o ktoré sa v prípade vlkov stará vodca svorky. Z hľadiska hierarchie máme psov dominantných, odporcov, psov spokojných so svojím postavením a poddajných psov. Dominantný pes vo svorke vždy hrá rolu kapitána tímu a zbytok psov iba poslúcha jeho príkazy. V našom vzťahu človeka a psa musíme hrať rolu “dominantného psa” my. Často sa poddajnosť psa prispôsobí nášmu postaveniu, preto je dôležité ako sa prejavuje naše správanie k nim. Dávajte najavo, že pes má počúvať vás a nie majiteľ svojho psa. V prípade hierarchie psa voči psovi zaváži telesná sila, pohlavie, autorita v rámci svorky a mimo nej. Podriadenosť pes prejavuje svojím postojom tela. Ak členovia svorky majú poslúchať príkazy svojho vodcu, musia sa chovať submisívne. I ten najdominantnejší pes má byť submisívny voči svojmu ľudskému vodcovi svorky.

Prejavmi podriadenosti sú napríklad, keď si pes sadne, spustí hlavu a uši, odvráti oči a snaží sa vyhnúť očnému kontaktu, alebo si ľahne na chrbát, zvalí sa nabok a submisívne zdvihne prednú labku.

Spánok

Všetci potrebujeme spánok. Rovnako aj zvieratá ako sú vlci. Po náročnom love koristi si svorka vlka potrebuje oddýchnuť a tak má zvyčajne odpočinok v rovnakom čase ako hlavný vodca svorky. Pes tiež potrebuje spánok a tak uňho je to čas, ktorý je totožný s rozvrhom jeho pána. Keď spí majiteľ, spí i pes. Dvadsať percent spánku psa tvorí hlboký spánok. Vtedy sa psovi snívajú sny a zbytok času, ktorý strávi pri zdriemnutí, tvorí ľahký spánok.

Väčšina psov si pri spánku zvolí polohu spať na brušku, najmä keď si v horúcich dňoch chladí telo na studenej podlahe. Keď sa pes cíti úplne bezpečne, pripravuje sa na spánok otočený na chrbte, pri čom si nechráni bruško.

I keď sú psy vychované človekom je dôležité si uvedomiť, že tak ako my niekedy považujeme psov za našich ľudských spoločníkov, taktiež si aj oni o nás myslia, že sme nejakí divní psi. Sme väčší než oni, určite inak páchneme a sme schopný robiť tak hrozné veci ako používať otvárač na konzervy. No oni nás aj tak považujú za psy a na tom sa zakladá ich vzťah k nám.

Aj ten najmenší a najrozmaznanejší chlpáč je vždy verný svojím koreňom, pretože je to vlk v prestrojení.

Autor: Bc. Diana Pažitná, fotografia: © bigstockphoto

Canicross

Caniscross je športová disciplína, pri ktorej majiteľ psíka beží súťažne spolu so psom po určitej trase na vodítku s amortizérom. Canicross sa beží po prírodnom podklade – či už po lúke, lese alebo prírodných cestách. Súťažná trať býva zväčša na kratšie vzdialenosti, nepresahuje rozmedzie 3 – 8 kilometrov. Bežec a psík bežia len naľahko. Ľahké bežecké oblečenie a obuv, bez zbytočného ruksaku a príťaží. Bežec má tiež na páse pripnutý sedák alebo opasok, na ktorý sa pripája vodítko psa.

Pre psíka je na túto súťaž tiež špeciálny postroj. Ak by mal psík pri behaní klasický obojok, škrtil by ho a spomaľoval pri behu. Preto majú bežecké psy špeciálne postroje, ktoré ich pri behu neobmedzujú a dokážu sa pomocou nich zosúladiť s majiteľmi. Súťažný postroj je u menších ľahších psíkov umiestnený v oblasti trupu. Väčšie psy a psy so silným ťahom musia mať postroje špeciálne upravené ešte aj v chvostovej oblasti. Oproti bežným postrojom majú tieto tiež vhodnú podšívku, ktorá im spríjemňuje nosenie.

Pri krátkych tratiach nie je potrebné myslieť na pitný režim počas behu, avšak pri dlhších tratiach je to nevyhnutnosť. Ak sa rozhodnete pre misku pri súťaži, v ponuke obchodov sú rôzne, avšak najideálnejšou voľbou je plastová miska. Súťaží sa môžu zúčastniť psíci od 1 roka a horná hranica nie je určená. Limitujúca je len kondícia a zdravie psa.

Dogtrekking

Máte radi turistiku, dlhé trasy, občas aj pes a milujete pohyb so psíkom? Tak športová disciplína dogtrekking je určená práve pre vás! Krásna príroda, čas strávený so psom, radosť z pohybu, aj takto sa dá opísať tento šport. Aby ste sa ale tejto súťaže mohli zúčastniť, musíte byť vy a váš pes vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. Dogtrekking sa totiž beháva na dlhšie trasy – pravý dogtrekking má minimálne 80 km. Avšak neľakajte sa, táto 80 alebo 100 km trasa býva rozdelená na viac etáp, pričom jedna etapa máva okolo 40 km. Niektoré takéto súťaže preto trvajú aj viac dní a prespáva sa v prírode. Počas pretekov je majiteľ psíka celý čas pripútaný k svojmu psíkovi, ten nesmie ani na krátku trasu behať „navoľno“. Pri súťažiach je tiež povinná výbava psa a majiteľa, ktorá nesmie chýbať a dvojici sa meria čas.

Čo je potrebné pri dogtrekkingu počas súťaže?

V prvom rade je to vhodný postroj pre psa, vodítko s amortizérom, sedák pre majiteľa či postroj. Netreba zabudnúť ani na misku s vodou, dostatok vody pre majiteľa, lekárničku, topánočky pre psa v prípade zranenia a odhodlanie.

Fotografia: © bigstockphoto

Psík sa šúcha zadkom o zem, čo sa deje? Akoby sa „sánkoval“.

Sánkovanie alebo šúchanie sa konečníkom po zemi je veľmi rozšírené správanie. Psík si pri ňom sadne na zem a zadočkom sa snaží šúchať sa o zem. Vyzerá to komicky, no pre psíkov to sranda nie je. V skutočnosti je to prejav bolestivosti a svrbenia. Pred vyústením hrubého čreva do konečníka sa nachádzajú dve špeciálne análne žľazy. Tie produkujú sekrét s výraznou „arómou“ alebo aj smradom. Ak sa tieto žľazy nevyprázdňujú priebežne, stáva sa že sa ich vývody upchajú a psíci sa snažia pomôcť si tak, že si zadok šúchajú o zem. Ak ich neviete vytlačiť sami, zájdite za veterinárom alebo do salónu pre psov, kde to spravia za vás.

Čuch psa je niekoľkonásobne vnímavejší, než majú ľudia

Psy vnímajú svet ináč než my ľudia. Zatiaľ čo my ho vnímame v prvom rade zrakom, u nich prvenstvo vyhráva čuch. Až ďaleko za ním je zrak, pred ktorým je ešte sluch. Má to aj svoje opodstatnenie. Čuch je najdokonalejšie vyvinutým zmyslom u psov. Slúži na vyhľadávanie potravy, rozpoznávanie mláďat, partnera, spoznanie nebezpečenstva a mnoho ďalšieho. Vedeli ste ale, že psík dokáže rozoznať určitú látku v prostredí tisíc až milión krát lepšie než človek?

Psy dokážu zistiť, či má človek rakovinu

Aj keď to znie možno neuveriteľne, špeciálne trénovaní psíci dokážu z dychu človeka zistiť, či má človek rakovinu pľúc. Nedokáže to ale každý psík, ale musí prejsť špeciálnym výcvikom.

Psy perfektne vidia aj v noci, lepšie ako my

Ako je možné, že psíci v noci nezakopnú alebo nenarážajú do predmetov? Môže za to ich anatómia oka. V oku majú špeciálnu membránu – tapedum lucidum, vďaka ktorej vidia perfektne aj v noci a tak ich máločo prekvapí. Avšak aj u nich platí že s vekom sa ich zrak zhoršuje a môžu aj oslepnúť.

Foto: © bigstockphoto

Psíci žijúci na záhrade si zase kosti zahrabávajú s radosťou v záhradkách alebo skalkách, či si vyhrabú dieru v najkrajšej časti trávnika. O niekoľko dní, týždňov či mesiacov si ju s radosťou vyhrabú a vytešujú sa z nej, aj keď je celá plesnivá a ohlodaná hmyzom. Niekedy platí že čím je pach silnejší, tým väčšia radosť je v psích očiach.

Prečo je tomu tak? Prečo nedokážeme psov odnaučiť tomuto „zlozvyku“? Prečo si psíci nezahrabávajú iné predmety, ale vždy len kosti?

Aby sme pochopili toto psie chovanie, treba sa zamyslieť nad pôvodom psa. Pôvodca psa vlk žil v divočine a plná miska granúl či konzervy na polici boli preňho neznáma vec. K jedlu sa dostal niekedy častejšie inokedy hladoval dlhšiu dobu. A preto si počas dní hojnosti odkladal časť koristi do zeme, kde si ju zahrabal, aby mal poistku na čas hladovania. Toto chovanie je pre vlkov a psov získané, nie naučené, teda je to inštinkt, ktorým sa riadia od narodenia. Preto je tak obtiažne odnaučiť od zahrabávania kostí vášho miláčika.

A ako je možné, že psy dokážu zahrabanú korisť nájsť aj po dlhej dobe? Nepamätajú si, kde si kosť zahrabali, ale majú vynikajúco vyvinutý čuch, vďaka ktorému nájdu zahrabanú „korisť“ aj po dlhej dobe. Nosová sliznica psov obsahuje niekoľkonásobne viac čuchových buniek ako sliznica nosa človeka, vďaka čomu majú psi výrazne lepší čuch než ľudia. Nie všetky psy majú rovnako silne vyvinutý čuch. Hlavne teriéry sú vo vyhľadávaní pod zemou majstri. Boli vyšľachtení na hľadanie koristi pod zemou a táto vlastnosť im ostala, aj keď nie sú na to špeciálne cvičení. Záleží od konkrétneho plemena nakoľko má psík bystrý čuch. Najmä poľovné psy ho majú vynikajúco vyvinutý. Tieto plemená sú potom využívané pri stopovaní koristi či vyhľadávaní zvierat v brlohoch (psy brloháre).

Fotografia: © bigstockphoto

Tieto zmeny správania sú normálne, súvisia s hormonálnymi zmenami, ktoré prebiehajú u psíka. Je to síce náročné obdobie, ale netrvá dlho. Ak chcete poslušného psa, ktorý nebude dominantný, je veľmi dôležité zvládnuť jeho správanie v tomto dôležitom období. S výcvikom psa ale netreba čakať až do prepuknutia či skončenia puberty! Platí čím skôr, tým lepšie.

Nástup puberty

Nástup puberty je u každého plemena a častokrát aj psa individuálny. Niektorí psíci dozrievajú skôr, iní neskôr. Prvá ruja však nie je na párenie vôbec vhodná. Pes síce pohlavne dospieva, no stále prebieha aj telesný vývoj, ktorému by gravidita po prvom háraní sa poškodila. Menšie a stredné plemená dospievajú skôr ako veľké psy. Nástup prvej ruje u týchto psíkov býva zväčša v 7. až 9. mesiaci. U veľkých a obrích psích plemien prichádza aj o pár mesiacov neskôr, dokonca až v 9. mesiaci. Všetko ale záleží od konkrétneho plemena a veľkosti psíka. Predkovia psov vlci môžu priviesť na svet mladé vĺčatá až vo veku 22 mesiacov.

Čo sa deje počas puberty?

Puberta u psov je podobná ako aj u ľudí. Hormonálne zmeny spôsobia dozrievanie pohlavných orgánov a následne spôsobia aj zmenu správania. Pohlavné orgány počas puberty úplne dozrejú a zvieratá sú schopné rozmnožovania a gravidity. U súk v tomto období prichádza prvá ruja, ktorá sa prejavuje opuchnutou vulvou, krvavým výtokom z pošvy, nekľudom a záujmom o psov. Psy zrazu objavia čaro súk, už ich nepriťahuje len hra s nimi ale aj pohlavný pud, ktorý je veľmi silný. Ak mladý psík zacíti hárajúcu sa suku, nezastaví ho nič aby sa k nej nedostal. Rozhryzené pletivo na plote či koterci, vyhrabané tunely popod plot či preskočenie plota, na to sa môžete pripraviť. V tomto období plnom zmien sa často stáva, že psík nereaguje na povely alebo mu to trvá podstatne dlhšie. Môže sa snažiť prejaviť voči vám dominantné postavenie. Ak sa tak stane, musíte mu venovať viac času a výcviku.

Fotografia: © bigstockphoto

Pri psích dostihoch nerozhoduje o výsledku porotca ako je tomu pri výstavách. Vyhráva vždy najšikovnejší a najrýchlejší psík, ktorý dobehne do cieľa ako prvý. Je to zaujímavý dynamický šport plný napätia a neraz aj adrenalínu.

Psie dostihy sú veľmi podobné konským dostihom. Psíci začínajú preteky na štarte, kde sú v špeciálnych štartovacích boxoch. Po odštartovaní pretekov sú psy vypustené na dostihovú dráhu, kde sledujú návnadu ťahanú strojmi po dráhe. Povrch dráhy je pieskový alebo trávnatý. Víťazom je pes, ktorý dobehne do cieľa ako prvý. Menšie psy behávajú súťažné trasy v dĺžke cca. 360 m a väčšie plemená 450 m. Na jedných pretekoch môže štartovať maximálne 6 psov. Každý súťažiaci musí mať farebný návlek na tele so štartovacím číslom a ľahký náhubok (výnimku majú len talianske chrtíky).

Ak by ste mali záujem zúčastniť sa ako divák psích dostihov, v Ivanke pri Nitre je krásna moderná dostihová dráha pre psov. Na stránke klubu sa môžete informovať o ich akciách. V zahraničí sú takéto dostihy omnoho rozšírenejšie a obľúbenejšie. Neraz sa psie dostihy spájajú s vysokými stávkami a spoločenskými podujatiami.

Chceli by ste svojho psíka nechať súťažiť na takýchto dostihoch? V prvom rade je potrebné rozhodnúť sa správne pri výbere psa. Ak sa chcete psím dostihom venovať profesionálne, výber psa by mal byť z dostihovej línie s perfektným rodokmeňom a predispozíciami pre tento šport. Najvýkonnejšie dostihové psy patria do skupiny chrtov – anglický chrt a vipet. Ak už máte doma šteniatko – budúceho pretekára, je dobré skontaktovať sa s kynológom, ktorý sa venuje tréningu psov na psie dostihy a vysvetlí vám, ako viesť vášho psa. So špeciálnym dostihovým výcvikom sa začína okolo 8. mesiaca veku. Po zvládnutí výcviku a pri výbornej fyzickej kondícii môžete psa prihlásiť na skúšky, ktoré ak zvládne, bude mu vystavená licencia. Skúška mladých psov sa skladá z jedného behu, kde pes behá sám a troch behov spolu s inými psami, pri ktorých psa posudzuje rozhodca. Licencia môže byť vydaná u malých plemien psov vo veku 12 mesiacov a viac a u stredných a veľkých plemien vo veku 15 mesiacov.

Fotografia: © bigstockphoto

Canisterapia je forma terapie, pri ktorej je pes využívaný na pozitívne pôsobenie na psychiku ľudí. Zväčša je však canisterapia len pomocná metóda pri liečbe psychických porúch či v situáciách, kedy sú iné metódy neúčinné. Aj keď je táto metóda psychickej metódy mnohými zaznávaná, prináša výborné výsledky aj tam, kde iné metódy pomoci zlyhali. Blízkosť psa, možnosť pohladenia či hry, psia láska a vernosť, to všetko nenápadne pôsobí na dušu človeka.

Canisterapia sa delí na dva druhy. Prvým druhom je živelná canisterapia, pri ktorej je psík neustále so svojím majiteľom. Tak napríklad pomáhajú psy starým opusteným ľuďom nezanevrieť na život, nútia ich k činnosti a prinášajú im radosť. Často sú ich jedinými spoločníkmi. Takisto psík v domácnosti pomáha deťom učiť sa zodpovednosti, problémovým deťom pomáhajú zvládať mnohé situácie, ľuďom žijúcim v strese uvoľňujú napätie a osamelým ľuďom vytvárajú domov.

Na druhej strane je riadená canisterapia, pri ktorej je psík s danou osobou len určitý čas počas terapie. Psíka sprevádza jeho cvičiteľ a zároveň terapeut a takáto canisterapia prebieha v malej skupine ľudí alebo samostatne vždy s jedným pacientom. Špeciálne vybratý a cvičený pes pomáha človeku napr. zvládať stres, strach alebo napomáha pri nácviku chôdze pri deťoch s obrnou. Veľmi dobré výsledky má riadená canisterapia u autistických detí. Pes počas pravidelných terapií pomáha takémuto dieťaťu vytrhnúť sa z jeho vnútorného sveta.

Kde všade sa canisterapia využíva?

• mentálne postihnutí ľudia
• telesne postihnutí ľudia
• starí a osamelí ľudia
• špeciálna pedagogika
• autisti
• psychológia
• psychiatria

Schopnosti psa:

• základný výcvik poslušnosti
• skvelý aportér
• vysoká inteligencia
• vynikajúci charakter
• bez negatívnych zážitkov z minulosti
• výchova bez bitky a telesného trestania
• zdravý pes
• pokojný vyrovnaný charakter
• kontaktný psík
• nulová agresivita

Fotografia: © bigstockphoto

Najdôležitejšími komunikačnými nástrojmi psov sú chvost, uši a postoj. Chvost je to prvé čo musíme pri kontakte s cudzím psom sledovať. Ak je stiahnutý pod bruchom, pes je bojazlivý a nechce sa s nami kontaktovať. Ak pritom má uši dopredu a pozerá na nás, len sa bojí ale pri pomalých pohyboch a pokojnom hovorení naňho sa k nemu môžeme priblížiť a jemne ho pohladiť. Ak pozerá pritom do zeme, bojí sa ale je odovzdaný a nechá so sebou bez problémov manipulovať. Problém je ak pozerá do očí, uši má úplne vzadu a cerí zuby – znamená to že sa bojí tak veľmi, až ide do obrannej agresivity a najpravdepodobnejšie pohryzie.

Pes stojaci v uvoľnenom postoji s voľne visiacim chvostom hľadiaci do očí sa cíti v pohode a môžeme sa ho dotknúť a pohladiť, po dotyku sa chvost buď zmení na vrtiaci a teší sa pohladeniu alebo sa stiahne a vtedy mu pohladenie nie je príjemné. Len pes ignorujúci cudzích sa neprejaví po dotyku nijako inak. Ak pes vrtí chvostom prirodzene do výšky chrbta, pohľad je do očí a uši nie sú stiahnuté tak sa teší kontaktu a bez problémov sa nechá pohladiť. Ak ale stojí napäto, chvost má zdvihnutý dohora, pohľad uprený a uši vpredu dáva najavo svoju dominanciu ktorá potencionálne môže prerásť do agresivity.

Horší prípad nastane keď pes je napätý, uši má vpredu, uprený pohľad a chvostom nevrtí – to je predposledná výstraha pred útokom, nasleduje cerenie zubov, zavrčanie a útok. Niektoré psy útočia aj bez varovania cerením zubov a vrčaním, určite je dobré na takéhoto psa nešiahať. Keby sme sa stretli s takýmto psom pusteným navoľno nebodaj väčšieho vzrastu a váhy, treba sklopiť zrak a pomaly sa mu otočiť chrbtom, pohľadom do očí ho môžeme vyprovokovať do útoku. Podľa sebavedomia psa je možné takto sa správajúceho sa psa zastrašiť roztiahnutím rúk, krikom a vykročením proti nemu ale oveľa bezpečnejšie je stiahnuť sa hlavne ak ide o veľkého a silného psa pretože pohryznutie by mohlo byť veľmi vážne.

Psy majú oveľa vyšší prah bolesti a sú odolnejšie voči bolesti preto sa nikdy nepúšťame do konfliktu so psom, hlavne so psom služobného plemena a výcviku ktoré sú vyslovene šľachtené na to aby boli nezastrašiteľné, čo sa na pretekoch testuje veľmi nátlakovými metódami ako sú údery palicou, hádzaním hrkajúcich plastových fliaš, silným krikom a aktívnou obranou napadnutého človeka. V psej reči rozlišujeme aj niekoľko druhov štekotu. Psy štekajú inak keď vyzývajú k hre, inak keď si niečo pýtajú, inak keď ochraňujú svoje teritórium či ohlasujú výtržníka, inak štekajú pri agresivite a inak pri úzkostných stavoch.

Oblizovanie má v psej reči významné miesto pri komunikácii, dávajú ním najavo radosť z prítomnosti osobu ktorú olizujú, nervozitu, podriadenosť aj osamelosť. Treba preto pozorovať ostatné okolnosti ktoré olizovanie sprevádzajú. Vo všeobecnosti treba okrem týchto všeobecných jasných znakov poznať svojho psa do detailu aby sme pochopili čo nám chce kedy naznačiť a na základe jeho reakcií predvídať ďalšie správanie.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Pri výbere kamaráta na 10 – 15 rokov by sme sa rozhodne mali riadiť riadiť rozumom aby sme predišli sklamaniu. Výber psa podľa jeho výzoru by mal byť rozhodne druhoradý aj keď častokrát je práve jeho zovňajšok to, čím nás očarí. Na začiatok by sme si mali ujasniť, na čo psa chceme a aké podmienky mu vieme poskytnúť. Aktívni ľudia chodiaci často do prírody určite ocenia aktívneho psa, ktorý ich bude na výletoch sprevádzať. Tu rozlišujeme ubytovanie psa – ak to je psík do bytu volíme menšie plemená, ideálne sú teriéry (jack russel, bulteriér, stafordshirský teriér), španiele či poľovné plemená; ak bude pes bývať vo vonkajšej voliére môžeme sa obzerať aj po väčších plemenách – ovčiaci, doberman, rotvajler. Ak chceme psa len ako pokojného ako spoločníka do domácnosti je určite nevhodné kupovať si psa s hyperaktívnou povahou, napr. malinois, borderkólia, jack russel teriér. Temperamentné psy potrebujú totiž nonstop vyžitie, sú ubehané, uštekané, často svojou divokosťou nechtiac ublížia, zničia všetko okolo seba a spolužitie s pokojným človekom nevyhovuje ani jednej strane. Pre tento účel slúžia spoločenské plemená ktoré sú väčšinou malého nanajvýš stredného vzrastu a ľahko sa na človeka naviažu.

Výber je tu veľmi pestrý, je na výbere konkrétneho človeka či chce psíka dlhosrstého a bude ho baviť sa o srsť každodenne starať – najobľúbenejšie dlhosrsté psy sú yorkshirské teriéry, maltezáci či shi-tzu. Z krátkosrstých psov sú veľmi obľúbené ratlíky, čivavy, buldoci, jazvečíky či kokršpaniele. Ľudia ktorí chcú aby im pes vedel aj postrážiť dom by mali siahnuť určite po pracovných plemenách, pričom by sa mali rozhodnúť, či preferujú aktívne uštekané psy ktoré hlásia každý pohyb alebo im vyhovuje skôr tichší pes ktorý ohlási až keď sa niečo deje. Najčastejšie používané strážne psy sú nemecké ovčiaky, no ich chov je aktuálnym trendom hnaný do hyperaktívnych pováh, takže tieto psy (rovnako ako belgické či holandské ovčiaky) sú uštekané, ubehané a hlásia každý pohyb v okolí teritória. Protipólom sú molosy – dogovité psy (mastif, doga, cane corso), ktoré sú kľudnejšie, pokojnejšie a aj tichšie, pričom štekotom nehlásia každý pohyb ale až keď sa deje niečo blízko jeho teritória čo vyzerá podozrivo. Nevyžadujú také nároky na pohyb či výbeh ako ovčiaci. Pre nadšencov v kynológii sú najlepšie pracovné plemená ako nemecký či belgický ovčiak, no nedá sa striktne povedať že by nebol dobrý pes na výcvik aj z iného plemena pretože všetko záleží na povahe konkrétneho psíka. Vyznávači zimných športov a sánkovania určite nedajú dopustiť na huskyho či malamuta, poľovníci preferujú farbiare či stavače, záchranárom v lavínach zase výborne slúžia veľké a huňaté psy.

Každé plemeno bolo na niečo vyšľachtené a preto je pred kúpou psa nevyhnutné si prečítať niečo z jeho histórie aby sme neskôr neboli z jeho povahy sklamaní. Pozor treba dávať okrem výberu psíka aj miesto odkiaľ ho berieme. Útulky sú dobrou voľbou pre človeka, ktorý nemá na výzor psíka vysoké požiadavky a chce poskytnúť domov vďačnej nemej tvári, no nikdy nezistíme osud daného psíka a či si v živote neprešiel niečím zlým, čo sa môže odzrkadliť na jeho povahe. Pri dospelých psoch vedia o jeho povahe spoľahlivo povedať zamestnanci útulku. Ďalšou možnosťou kúpy psíka je inzerát na internete či v novinách, pričom ale treba dať veľký pozor na to, aby psík nepochádzal z tzv. klietkového veľkochovu množiteľa. Zistíme to ľahko – stačí predávajúceho požiadať o prehliadku chovného zariadenia a rodičom šteniatka. Týrané psy z množiarne sú v zlom fyzickom stave a často sú povahovo ustráchané – od takejto kúpy treba rýchlo ustúpiť a najlepšie je nahlásiť množiteľa úradom. Pokým ide o chovateľa ktorý chcel šteniatka pre potešenie, chová ich v domácom prostredí, sú zdravé, šťastné a sociálne – nie je problém. Treťou možnosťou je kúpa psíka s rodokmeňom z chovateľskej stanice, kde je predpoklad kvality výrazne vyšší, no nikdy nie zaručený a cena psa sa pohybuje cez 500 € v závislosti na výstavných úspechoch rodičov. Voľba je teda na každom budúcom majiteľovi podľa toho čo od psíka očakáva a čo mu sám môže ponúknuť.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto