Existuje viacero spôsobov, ako prirodzene podporiť imunitu vášho psa. Pozrime sa na najúčinnejšie metódy, ktoré vám pomôžu chrániť zdravie vášho štvornohého priateľa.

Správna výživa

Jedným z najdôležitejších spôsobov, ako podporiť imunitný systém psa, je správne zvolená strava. Vyvážená strava môže výrazne prispieť k jeho ochrane pred chorobami. Zamerajte sa na tieto zložky:

• tuky – tuky zo zvieracích bielkovín, ako je hovädzie alebo kuracie mäso, sú dôležité pre zdravie psa. Okrem toho môžete do stravy pridať aj zdravé rastlinné oleje, ako je olivový alebo ľanový. Tieto tuky pomáhajú nielen pri podpore imunity, ale poskytujú aj dôležitú energiu. Uistite sa, že tuky netvoria viac ako 10 – 20 % celkovej dennej dávky, inak môže dôjsť k problémom s hmotnosťou.
• zelenina a ovocie – zelenina a ovocie sú bohaté na vitamíny a antioxidanty, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. Napríklad jahody, jablká, ríbezle, čučoriedky alebo brokolica obsahujú vitamín C, ktorý je pre imunitu kľúčový. Nezabúdajte však, že psy nemôžu stráviť veľké množstvo ovocia a zeleniny, preto by ste ich mali podávať s mierou.
• vláknina – vláknina je zložka potravy, ktorú pes trávi len čiastočne, ale má zásadný vplyv na zdravie čriev. Dobré trávenie a vyvážená mikroflóra podporujú imunitu. Skvelými zdrojmi vlákniny sú červená repa, ovsené vločky či jablká. Vláknina by mala tvoriť asi 2 % z celkovej dennej stravy psa.

Doplnky stravy

Niekedy, aj keď sa strava prispôsobí potrebám psa, môže byť užitočné zaradiť do jeho jedálnička aj výživové doplnky. Tieto produkty obsahujú minerály a ďalšie zložky, ktoré môžu zlepšiť jeho zdravie. Beta-glukány, ktoré sa nachádzajú v niektorých doplnkoch, pomáhajú posilniť imunitu a môžu mať aj antikarcinogénne účinky. Omega-6 mastné kyseliny zase zlepšujú schopnosť tela bojovať so zápalmi a infekciami.

Pohyb a aktívny životný štýl

Fyzická aktivita je nevyhnutná pre zdravý imunitný systém. Pravidelný pohyb pomáha vášmu psovi udržiavať dobrú kondíciu a silnú obranyschopnosť. Nenechajte sa odradiť zlým počasím – aj keď je chladno, prechádzky a pohyb vonku sú nevyhnutné. Pes sa počas nich stretáva s rôznymi mikroorganizmami, čím si jeho organizmus buduje obranyschopnosť. Vyhýbanie sa vonkajším nástrahám, ako sú vírusy a baktérie, by mohlo oslabiť jeho imunitu.

Ak chcete psa chrániť pred mrazom, môžete zvoliť vhodné oblečenie, no dbajte na to, aby ste ho príliš nezahrievali. Dlhodobé vystavovanie psa prehriatiu môže mať na jeho zdravie negatívne účinky. Rovnako je dôležité udržiavať doma príjemnú teplotu, ideálne do 20 °C, aby sa pes necítil príliš horúco.

Očkovanie ako podpora imunity

Očkovanie je ďalší efektívny spôsob, ako chrániť psa pred vážnymi infekčnými ochoreniami. Očkovanie stimuluje imunitný systém k tomu, aby sa pripravil na boj proti konkrétnym vírusom a baktériám. Ak je očkovanie správne naplánované, môže váš pes ochorieť menej alebo mať menej vážny priebeh ochorenia. Konzultujte svojho veterinára a uistite sa, že očkovanie je podľa potreby pravidelne aktualizované.

Investícia do prevencie je pre zdravie psa najlepšia. S pomocou správnej výživy, pravidelného pohybu a očkovania môžete zabezpečiť, že váš pes bude odolný voči chorobám a bude sa tešiť dlhej a šťastnejšej životnosti. Pamätajte, že predchádzať problémom je vždy lepšie, ako sa s nimi neskôr vyrovnávať.

Fotografia: © bigstockphoto

Čo je nádor a ako sa líši od rakoviny?

Nie každý nádor znamená rakovinu. Nádory vznikajú nekontrolovaným množením buniek a môžu byť buď benígne (nezhubné) alebo malígne (zhubné).

• Benígne nádory rastú pomaly, nešíria sa do iných častí tela a zvyčajne neohrozujú život psa. Napríklad lipóm, nezhubný tukový nádor, môže zostať v podkoží dlhé roky bez vážnych následkov.
• Malígne nádory sú agresívnejšie, rýchlo rastú a často metastázujú do iných orgánov. Ich včasná diagnostika je kľúčová pre úspešnú liečbu.

Príznaky rakoviny u psov

Rakovina môže postihnúť akýkoľvek orgán, preto sa jej príznaky líšia. Niektoré sú zreteľné, iné menej viditeľné, a preto je dôležité venovať pozornosť akýmkoľvek zmenám v správaní alebo zdravotnom stave psa.

Medzi najčastejšie príznaky patria:

• hmatateľné hrčky alebo opuchy na tele,
• zväčšené lymfatické uzliny (najmä pod krkom alebo v slabinách),
• neobvyklé pigmentové zmeny na koži,
• nechutenstvo a chudnutie,
• nezvyčajná únava, apatia alebo letargia,
• kašeľ alebo problémy s dýchaním,
• trvalé tráviace ťažkosti, ako sú zvracanie či hnačka.

Nie všetky tieto príznaky musia znamenať rakovinu, ale ak pretrvávajú dlhší čas, je nevyhnutné vyhľadať veterinára.

Diagnostika rakoviny u psov

Veterinár začne vyšetrenie dôkladným pohmatom a pozorovaním celkového stavu psa. Na potvrdenie diagnózy sa používajú rôzne metódy:

• krvné testy – môžu naznačiť zápal alebo prítomnosť nádorových markerov.
• RTG a ultrazvuk – pomáhajú odhaliť nádory v orgánoch.
• CT alebo MRI – detailné zobrazovacie metódy pre presnejšiu diagnostiku.
• biopsia a cytológia – odber vzorky nádorového tkaniva na laboratórne vyšetrenie.

Možnosti liečby

Liečba rakoviny závisí od viacerých faktorov, ako sú typ nádoru, štádium ochorenia, vek psa a jeho celkový zdravotný stav. Veterinár môže odporučiť jednu alebo kombináciu viacerých metód:

• chirurgické odstránenie nádoru – ak je nádor lokalizovaný a operabilný, môže byť jeho odstránenie najlepším riešením.
• chemoterapia – využíva lieky na spomalenie alebo zastavenie rastu rakovinových buniek. Psy ju často znášajú lepšie ako ľudia, pričom vedľajšie účinky sú menej výrazné.
• rádioterapia – menej bežná metóda vo veterinárnej medicíne, využíva ožarovanie na ničenie rakovinových buniek.
• imunoterapia a biologická liečba – moderné metódy, ktoré stimulujú imunitný systém na boj proti rakovine.

Ako pomôcť psovi s rakovinou?

Ak váš pes dostane túto diagnózu, dôležité je zachovať pokoj a poskytnúť mu čo najlepšiu starostlivosť. Pravidelné kontroly u veterinára, správna výživa a dostatok lásky môžu výrazne zlepšiť jeho kvalitu života. Psy na rozdiel od ľudí nevnímajú svoju chorobu tak tragicky, a pokiaľ im ich stav nespôsobuje bolesť, môžu si naďalej užívať život plný radosti.

Rakovina je vážna diagnóza, ale včasná reakcia a správna liečba môžu urobiť veľký rozdiel. Ak máte akékoľvek podozrenie, že váš pes by mohol byť chorý, neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc.

Fotografia: © bigstockphoto

Prudko jedovatou rastlinou, na ktorú pri prechádzkach s vašim psom vonku často môžete naraziť, je tis obyčajný (Taxus baccata). Ide o ker resp. nízky strom, ktorý vzhľadom pripomína ihličnany, jeho listy sú však menej ostré. Na niektorých kroch sa na jeseň tvoria nepravé plody červenej farby pripomínajúce bobule. Silne jedovatá je celá rastlina okrem dužinatého červeného obalu na týchto nepravých plodoch. Semeno vnútri plodu je však jedovaté, takže ak pes prehltne plod a pri tom rozhryzie semeno, otrávi sa. Rovnako ak zje listy alebo iné časti tisu. Najtoxickejšia látka, ktorú tis obsahuje, sa nazýva taxín a v konečnom dôsledku spôsobuje zástavu srdca a dýchania a následne smrť. Pri otrave najprv nastanú silné bolesti žalúdka, nevoľnosť, hnačka, zvracanie, závrat, rozšíria sa zrenice, neskôr pes upadne do bezvedomia. Tis je jedovatý nie len pre psy ale aj pre iné zvieratá a pre ľudí a proti otrave touto rastlinou neexistuje účinná protilátka. Jed obsiahnutý v tise sa rýchlo vstrebáva do organizmu. Ak sa veľmi rýchlo vyhľadá pomoc veterinára a včas sa vyvolá zvracanie alebo urobí výplach žalúdka, je šanca na záchranu. Šance na prežitie pri otrave tisom závisia samozrejme aj od množstva rastliny, ktoré pes požil.

Okrem tisu sa treba vyhýbať aj ďalším nahosemenným krom a stromom, jedovaté sú napr. tuje (Thuja sp.), borievka netatová (Juniperus sabina), či cyprušteky (Chamaecyparis sp.). Tieto rastliny pri požití väčšinou spôsobujú poškodenie tráviaceho traktu, pečene a obličiek, viaceré aj podráždenie pokožky pri dotyku.

Veľmi jedovatá okrasná drevina, ktorej otravy môžu viesť až k úmrtiu, je aj žltokvetý štedrec ovisnutý, známy aj ako „zlatý dážď“ (Laburnum anagyroides). Jedovatá je celá rastlina, najviac semená. Smrteľné nebezpečenstvo hrozí aj pri požití oleandra obyčajného (Nerium oleander). Ide o ker resp. nižší strom, kvitnúci bielymi, ružovými, alebo červenými kvetmi, ktoré silne voňajú. Jedovatá je opäť celá rastlina.

Jedovatým krom je aj krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens), často pestovaný v živých plotoch pri domoch. Ďalšou nebezpečnou drevinou je zemolez (Lonicera sp.). K jedovatým rastlinám, ktoré môžu spôsobiť vážnejšie zdravotné problémy, patrí tiež brečtan popínavý (Hedera helix). Táto popínavá drevnatejúca rastlina s hrubými listami a modročiernymi bobuľami sa pestuje pomerne často, najmä pri plotoch záhrad, múroch a podobne. Niektoré kultivary brečtanu sa pestujú aj ako izbové rastliny. Jedovaté sú listy aj plody. Príznaky otravy sú nevoľnosť, hnačka, zvracanie a dráždenie na kašeľ.

Prudko jedovatou bylinou je jesienka obyčajná (Colchicum autumnale). Rastie na vlhkých lúkach a v lužných lesoch, býva pestovaná aj v záhradách. Má dlhé, pomerne úzke listy, kvety sú bledofialovej farby. Kvitne na jeseň. Jedovaté sú všetky časti rastliny. Jed sa vstrebáva pomaly, príznaky otravy sa preto prejavia až po niekoľkých hodinách od požitia rastliny. Nastane nevoľnosť, zvracanie, hnačka, kŕče, v moči sa objavuje krv. Bez lekárskej pomoci nastanú problémy s dýchaním, zlyhanie obličiek až smrť. Je potrebné podať živočíšne uhlie a čím skôr vyhľadať veterinára.

Ďalšou jedovatou bylinou, na ktorú môžete natrafiť napríklad pri prechádzkach lesom, je konvalinka voňavá (Convallaria majalis). Zvykne sa pestovať aj v záhradách. Kvitne na jar bielymi zvončekovitými kvetmi, plody sú červené bobule. Rastlina pomerne silno vonia. Otrava sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, kŕčmi, závratmi, pri vážnych otravách (požití veľkého množstva) môže dôjsť až k poruchám srdca a krvného obehu a ku kolapsu.

Veľmi jedovatou bylinou je aj prilbica (Aconitum). Rastie prevažne na horských lúkach alebo okrajoch lesov. Kvety prilbice majú väčšinou modrofialovú, prípadne ružovú alebo bielu farbu. Otrava pri požití tejto rastliny môže mať smrteľné následky.

Mnohé rastliny pestované v záhradách, môžu byť pre psy po požití nebezpečné. Na jar v záhradách kvitnú napr. ľalie, narcisy, kosatce, tulipány, snežienky, bledule, prvosienky, čemerice a viaceré ďalšie byliny, ktoré môžu uškodiť zdraviu psa. Treba dať pozor aj na to, aby psy nezožrali cibule a hľuzy okrasných rastlín, ktoré zvyknú vyhrabať, pretože pri mnohých rastlinách sú jedovaté aj ich podzemné časti. Najideálnejšie je, ak vášmu štvornohému kamarátovi zabránite, aby bral do papule akékoľvek okrasné rastliny zo záhrad a v prípade, ak na prechádzke alebo po príchode domov u psa zbadáte tráviace problémy alebo iné ťažkosti, vždy radšej čím skôr vyhľadajte veterinára.

Riziko otravy však nie je len vonku, jedovaté sú aj mnohé pestované izbové rastliny. Chovatelia urobia najlepšie, ak si naštudujú dostupné informácie o každej rastline, ktorú chcú v byte pestovať a ku ktorej by pes mohol mať prístup, a zistia, či nehrozí riziko otravy touto rastlinou. Medzi najčastejšie pestované jedovaté izbové rastliny patria napr. svokrin jazyk, difenbachia, dracena, klívia alebo monstera, mierne jedovatý je aj fikus. Tieto rastliny môžu spôsobiť miernu nevoľnosť, ale aj vážnejšie zdravotné problémy.

Pozor, nebezpečné môžu byť aj plody rastlín, ktoré sa bežne vyskytujú na jedálnom lístku ľudí. Zdravotné problémy u psov môžu nastať napr. po konzumácií avokáda, ktoré môže spôsobiť tráviace problémy, alebo poškodenie srdca, či pľúc. Priebeh otravy je individuálny, ale vždy je lepšie radšej vyhľadať veterinára. Nie je vhodné ani to, aby pes konzumoval hrozno, priveľké množstvo paradajok, jadierok jabĺk a hrušiek, kôstok sliviek, čerešní, broskýň a marhúľ, cibuľu, či veľké množstvo cesnaku.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Ostatné výskumy dokázali, že psy dokážu tráviť rastlinné bielkoviny rovnako dobre ako živočíšne. To ale neznamená že zo psov môžeme urobiť vegetariánov. Pozrite si najdôležitejšie potraviny, ktoré psom môžu veľmi poškodiť.

Cesnak a cibuľa

Mnoho psíčkarov sa mylne domnieva, že cesnakové tablety sú perfektná prírodná alternatíva na odčervenie psov miesto klasických odčervovacích tabliet. Pravdou ale je fakt, že cibuľa a cesnak môžu vášmu psíkovi výrazne poškodiť – sú totiž toxické pre červené krvinky. Neriskujte anémiu a vyhýbajte sa tejto zelenine, ktorá ľuďom pomáha, ale psíkov zabíja.

Mlieko

Pokiaľ sú šteňatá malé materské a kozie mlieko im nerobí najmenší problém. Ich telo totiž vylučuje enzým laktázu, ktorá štiepi mliečny cukor a šteňa dokáže mlieko stráviť. U starších psov sa tento enzým prestáva vylučovať a mlieko väčšine psov spôsobuje tráviace problémy – hnačku a zvracanie. Jogurt, tvaroh či smotana tieto problémy však nespôsobuje.

Hrozienka

Táto drobná pochúťka dokáže narobiť šarapatu v psom organizme. Doplatiť na pár zrniečok hrozienok môžu obličky. Tie následkom určitých látok spôsobia zlyhanie obličiek. Podobne si dajte pozor aj na hrozno, škodí podobne.

Kakao

Isto každý z nás počul o tom, že psík nesmie prijímať čokoládu. Nie je to celkom pravda. Čokoláda neškodí psovi priamo, škodí mu v nej obsiahnuté kakao. To je pre psa veľkým strašiakom – pár desiatok gramov kakaa dokáže psa zabiť.

Hydinové kosti – nikdy

Máte radi svojho psíka? Tak mu naozaj nikdy nedávajte hydinové kosti. Ich ostré úlomky spôsobujú v tom lepšom prípade nepríjemné zápchy, ktoré musíte riešiť s veterinárom pomocou klystíru. V tom horšom prípade si spriečená kostička v čreve vyžiada operáciu. Že ich dávate celý život a psovi nikdy nič nebolo? To počúvajú veterinári v ambulanciách veľmi často keď prídu majitelia s upchatým psíkom.

Údeniny, šaláty, ľudská strava…

Myslite na to, že psí tráviaci systém je prispôsobený hlavne na trávenie živočíšnych bielkovín a aj keď je to často člen rodiny, ľudská strava do jeho misky nepatrí. Údeniny sú plné korenín a solí, ktoré škodia psiemu srdcu aj obličkám.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Kŕmenie surovým mäsom ale nie je vhodné pre každého psíka. Ak má pes zdravotné problémy, vždy otázku jeho výživy konzultujte s veterinárom.

BARF, čo to vlastne znamená? Je to americká skratka „Born Again Raw Feeders“, v preklade znovuzrodená surová potrava. Pes je od prírody mäsožravec, ktorý má na trhanie a žutie mäsa prispôsobený chrup. Kŕmenie surovým mäsom je pre psov najprirodzenejším spôsobom prijímania potravy, no samotné mäso nestačí. Ako teda kŕmiť správne bez škôd na zdravotnom stave? Kedy je kŕmenie BARFom vhodné a kedy naopak nie?

Šteňatá a BARF

Ak sa bližšie pozriete na zloženie mäsa, zistíte, že pomer vápnika a fosforu je 1:2. Správny pomer týchto zložiek je ale opačný, 2:1. To má za následok nedostatočný prísun vápnika na stavbu kostí a chrupu čo je u mladých rastúcich psov veľký problém. Preto sa neodporúča kŕmiť psov do 1 roka surovým mäsom. Najvhodnejšie sú suché krmivá, v ktorom je pre mladého psa obsiahnuté všetko, čo potrebuje pre správny vývoj.

Dospelé psy a BARF

Pre dospelých psov je kŕmenie surovým mäsom najvhodnejšie. Ak netrpí žiadnym vážnym celkovým ochorením organizmu alebo alergiou na určité potraviny, môžete takto kŕmiť svojho psa bez obáv.

Staré psy a BARF

U psích seniorov sa zhoršuje okrem zmyslov, celkového zdravotného stavu aj schopnosť vynikajúceho trávenia. Seniori potrebujú iný pomer bielkovín, tukov a sacharidov, taktiež majú problémy s chrupom. Preto je u nich vhodnejšie, aby základ ich stravy tvorilo suché či vlhké konzervované krmivo.

Ako kŕmiť?

Ak sa rozhodnete pre kŕmenie surovým mäsom, je potrebné myslieť na to, že samotné mäso nestačí. Dennú kŕmnu dávku treba rozdeliť na mäsovú časť, ovocnú, zeleninovú a obilninovú. Ovocie a zelenina by mali tvoriť 20 – 30 % dennej dávky. Pes veľmi ťažko trávi nespracovanú surovú zeleninu, preto mu ju môžete rôzne upraviť – varením, mrazením, mixovaním či drvením. Obilniny sú len akýmsi doplnkom pri kŕmení surovou stravou. Základom je surové mäso, ktoré môžete podávať v celku, nakrájané alebo aj pomleté. Záleží od veľkosti zubov vášho miláčika a času, ktorý máte na jeho prípravu.

Fotografia: © bigstockphoto

Nie nadarmo sa hovorí že strava je základ života. U psa to oplatí obzvlášť. Ak sa budete snažiť ušetriť na krmive a nakúpite mu najlacnejšie granule zo supermarketu, v konečnom dôsledku aj tak neušetríte, ušetrené peniaze pôjdu na liečbu u veterinára. V lacných granulách sú totiž pridávané chemické ochucovadlá a miesto kvalitných obilnín a mäsa sú použité lacné náhrady. Čo je však najhoršie, aby granule budili dojem že sú zložené z mrkvy, hrášku či kukurice sú chemicky prifarbované a práve na tieto farbivá psy reagujú alergiou. Ak takýmto krmivom psíka nekŕmite pravidelne, reagovať na nich nemusí. Avšak pri dlhodobom podávaní „farebných“ granúl sa skôr či neskôr alergia objaví. Preto zvážte nákup takýchto granúl a investujte do zdravia svojho psa.

Okrem alergie na rôzne chemické zložky v lacných granulách sa u psov môže vyvinúť aj alergia na kuracie mäso. Tá je najčastejšia. Nie menej časté sú alergie na obilniny, kravské mlieko, mliečne produkty, hovädzie mäso a ich produkty. Alergickí môžu byť psy aj na vajcia, sóju a cukor. Zdrojov alergií je veľa.

Alergia na krmivo sa prejavuje ako svrbivá dermatitída, bez plemennej, pohlavnej či sezónnej predispozície. Trpieť ňou môžu psy v každom veku a každom ročnom období. V skorých štádiách sa alergia prejavuje svrbením, začervenaním alebo malými papulami. Pes sa neustále škriabe a tým si zraňuje pokožku. Najčastejšie sú začervenané nohy, slabiny, uši, ale zmeny sa môžu vyskytovať na celom tele. Niekedy sa alergia na krmivo prejaví len zápalom uší.

Pri podozrení na potravovú alergiu je dobré navštíviť veterinárneho lekára. Ten na základe klinických príznakov určí správnu diagnózu a ak sa potvrdí alergia, vylučovacou metódou dokáže zistiť, na čo konkrétne je váš pes alergický. Sú aj krvné testy, ktoré dokážu odhaliť mnohé alergie, sú však finančne náročné.

Fotografia: © bigstockphoto

Veľmi častým bývajú zápaly očí a spojovky sú typické príznaky počiatočného štádia viacerých chorôb, hlavne respiratórnych. Niekedy však ide len o samostatné zápaly očí. Napríklad veľmi často pri silnom dlhotrvajúcom vetre oči reagujú ako prvé. Taktiež pri prechladnutí sú náchylné na zápal práve oči. Tie sú načervenalé, spojovky sú viac prekrvené a z očí vyteká priezračná tekutina. S pokračujúcim zápalom sa výtok z oka mení na hnisavý a pri veľmi silnom zápale sa môže objaviť zväčšené tretie viečko.

Aj alergie sú sprevádzané silnými zápalmi očí a spojoviek. S potlačením alergických reakcií dochádza aj k uzdraveniu oka.

Ako psík starne, aj jeho zrak slabne. Vo vysokom veku sa u psov často objavujú šedý zákaly, katarakty, pri ktorých psíci postupne strácajú schopnosť vidieť.

Častými sú aj vredy rohovky. Malé akútne vredy sa hoja dobre a samé, avšak väčšie, rozsiahlejšie potrebujú pomoc veterinárneho lekára. Vyvolávajúcich príčin je viacero. Od poranení oka cudzím predmetom, poleptania, dlhodobým dráždením rohovky zle rastúcou riasou až po hnisavé zápaly rohovky a parazity. Dôležité je zahájiť včasnú liečbu aby sa zabránilo poškodeniu ďalších štruktúr oka.

Závažné je poranenie oka cudzím predmetom. V tom lepšom prípade ide len o povrchové poškodenie, kedy vášmu miláčikovi veterinárny lekár predpíše masti a kvapky, ktoré ho za týždeň až dva vyliečia. V horšom prípade, keď je oko značne poškodené je potrebný chirurgický zákrok. Niekedy je však oko natoľko poškodené, že sa musí vybrať. Nezúfajte si ale, pre psíka je hlavným nástrojom orientácie čuch a sluch, a aj slepý dokáže šťastne žiť s miernym obmedzením.

Fotografia: © bigstockphoto

Chytiť kliešťa môže váš psík aj v mestskom parku, preniesť ich tu mohli túlavé mačky či psíci, ktorí navštevujú lesy. V dnešnej dobe, kedy sú zimy na ústupe už neplatí že počas zimy kliešte váš psík nechytí. Kvôli miernym zimám sa môže nakaziť kedykoľvek. Kliešť škodí nielen tým, že cicia psovi krv, ale je dôležitým ohnivkom v prenose závažných vírusových, bakteriálnych a parazitárnych chorôb.

Medzi najvýznamnejšie a najnebezpečnejšie choroby prenášané kliešťami patrí krvné protozoárne ochorenie babezióza. Prenáša ju typický kliešť Dermacentor, ktorý je nápadný svojím „tigrovitým“ vzorom na štítku. Pôvodne sa Dermacentory nachádzali v južných častiach Slovenska, no s miernymi zimami sa jeho výskyt presúva aj do severnejších oblastí a napáda psy už na konci zimy. Pri nakazení sa babeziózou sú psy smutné, odmietajú potravu, prichádza horúčka, apatia a hlavným príznakom ochorenia je moč sfarbený tmavo, ako kokakola. Chrániť psa sa očkovaním nedá, dá sa chrániť len pred kliešťami.

Ďalším vážnym ochorením, ktoré prenášajú kliešťe je lymská borelióza. Toto bakteriálne ochorenie prenášajú kliešte z rodu Ixodidae a môžu sa nakaziť aj ľudia. Klinické príznaky sa rozvinú až o 2 – 3 týždne po nasatí kliešťa na psa. Táto baktéria napáda viac orgánových sústav preto sú klinické príznaky rôzne. Najčastejšie je pozorovaný opuch a bolestivosť kĺbov, nechutenstvo a zvýšená teplota. Psíka je možné vyliečiť, ak sa začne s terapiou včas. Na trhu sú aj vakcíny proti borelióze.

Anaplazmóza je ďalšie ochorenie z radu bakteriálnych chorôb prenosných kliešťom obyčajným. Na Slovensku je touto baktériou nakazených do 10 % kliešťov. Baktéria napáda biele krvinky a doštičky, preto psy môžu krvácať z telesných otvorov, majú horúčku a kĺby sú bolestivé, opuchnuté a zapálené.

Medzi ďalšie významné ochorenia prenášané kliešťami patrí aj ehrlichióza a mykoplazmóza, ktoré napádajú viacero orgánových sústav. Všetky tieto ochorenia ohrozujú život vášho psíka preto nezabudnite na spoľahlivú ochranu psa voči kliešťom a blchám.

Fotografia: © bigstockphoto

Ušný svrab je veľmi častým ochorením u psov. Je to parazitárne ochorenie, ktoré sa prenáša kontaktom s nakazeným zvieraťom ale aj dotykom. Preniesť ho môžete dokonca aj vy, stačí pohladkať nakazené zviera a potom to vaše. Preto pozor, aké zvieratko vonku hladkáte. Svrab sa prejavuje veľmi silným svrbením uší, pes ich neustále škrabe následkom čoho na nich môžete nájsť rany, chrasty, sú zapálené a vnútri zvukovodu sú čierne nálepy. Sami svrab nevyliečite, je to úloha veterinárneho lekára.

Kvasinky sú typickou mikroflórou ucha. Problémom sa stávajú až pri premnožení, ktoré dochádza pri zápaloch, liečbe antibiotikami alebo vlhkom prevísajúcom uchu. Kvasinková infekcia má typický nasladlý zápach a je sprevádzaná tmavohnedým výtokom v ušnom kanáli. Aj tu je potrebný zásah veterinára a liečbu je potrebné začať čo najskôr.

Bakteriálne zápaly ucha sú tiež veľmi časté. Za normálnych podmienok mikroflóra ucha obsahuje aj baktérie, ktoré sú zdraviu prospešné, avšak za nepriaznivých podmienok vyvolávajú zápal a bolesť. Samotné nedokážu vyvolať ochorenie v zdravom uchu.

Cudzie predmety v uchu sú veľmi bolestivé a iritujúce, preto sa pes neustále škrabe a ucho si pri tom zraňuje. Najčastejšie ide o rôzne osiny tráv, zvyšky rastlín a postihnuté býva hlavne jedno ucho, výnimočne aj obidve. Ide o náhlu bolestivú reakciu, pes trepe ušami a snaží sa zbaviť predmetu v uchu, čo sa mu málokedy podarí.

Alergie. Častým sprievodným znakom alergií bývajú práve zápaly uší. Prejavujú sa na ušiach zápalom a silným svrbením, chýba však zápalová tekutina. Často ide o alergiu na potraviny či atopickú dermatitídu, kedy môže byť zápal uší jediným prejavom alergií.

Fotografia: © bigstockphoto

Psy s hustou dlhou srsťou nemajú problém stráviť aj chladné počasie vonku, keďže ich predkovia boli vyšľachtení na prácu vonku a nemali možnosti ako dnešní domáci miláčikovia. Dobre zateplená búda a suchý kožuch sú základom. Pri najtuhších mrazoch ale nenechávajte psíka vonku, dajte ho aspoň počas noci do pivnice, garáže, kde sú mrazy miernejšie. Nie je prínosné dávať ho na noc do prekúrených miestností, priveľké teplotné zmeny nie sú pre telo dobré. Problémom však je, ak majiteľ necháva svojho krátkosrstého psa počas zimy vonku. Pes s krátkou či riedkou srsťou sa pred zimou nedokáže ochrániť a často sa stáva, že počas noci zamrzne.

Najčastejšími problémami v zime bývajú ochorenia dýchacích ciest. Ochorieť môžu psíci pri dlhých prechádzkach počas mrazivého počasia, taktiež keď sú nedostatočne oblečení, alebo ak spia vonku aj počas extrémne chladných nocí a nemajú dostatočne zateplenú búdu. Nakaziť sa môžu aj od svojho chorého chovateľa, ak sú s ním vo veľmi blízkom kontakte. Niekedy stačí aj oslabená imunita a nádcha je na svete. Choroby dýchacích ciest sa prejavujú kýchaním, kašľaním, výtokom z nosa i očí, zápalom očí i spojiviek a chrčivými zvukmi. Pri týchto príznakoch vyhľadajte veterinárneho lekára, ktorý zvolí správnu liečbu. Pri podcenení ochorenia sa choroba môže zhoršovať a psík môže skončiť s ťažkým zápalom pľúc.

Nielen dýchacie cesty, ale aj močové cesty sú počas zimy veľmi náchylné na ochorenia. Práve obličky môžu ľahko ochorieť. Ak je sychravé počasie a na zemi je samý mokrý sneh a množstvo vody, skráťte prechádzku na čo najkratší čas a vysušte psíka čo najskôr. Práve na prechádzke v daždi, mokrom snehu psíci si veľmi ľahko prechladia močové cesty. U malých psíkov sú účinné rôzne nepremokavé oblečenia a veľké psy s nedostatočnou srsťou si tak ľahko nenamočia chrbát a brucho. Aj oni však môžu ochorieť pri dlhom pobyte v takomto počasí.

Fotografia: © bigstockphoto