No veľa ľudí ho chová ako spoločenské zviera – domáceho maznáčika bez pracovného využitia. Jazvečíkovi sa hovorí tiež dakel alebo tekel.

Pôvod jazvečíka

Psí typ podobný jazvečíkovi je známy už od raného stredoveku, no cielené šľachtenie prebiehalo hlavne v 18. a 19. storočí. Prvý známy chovateľský klub jazvečíkov vznikol v Nemecku v roku 1888. Odvtedy pribúdali ďalšie a dnes sa jazvečík teší takej obľube, že chovateľské stanice nájdete po celej našej krajine a jazvečíka pozná takmer každý.

Vzhľad jazvečíka

Podľa veľkosti tela sa jazvečíky delia do troch skupín – štandardný jazvečík, trpasličí jazvečík a králičí jazvečík. Veľkosť sa nemeria klasicky vo výške kohútika, ale podľa obvodu hrudníka. Štandardný jazvečík má obvod hrudníka viac než 35 cm a váži 7 – 9 kg. Trpasličí králik váži menej a obvod jeho hrudníka meria do 35 cm. Najmenší králičí jazvečík má hrudník len do 30 cm a odlišuje sa aj farbou. Na základe veľkosti ich hrudníka a zafarbenia sa zatrieďujú do 9 typov.

Srsť jazvečíka môže byť krátka, dlhá alebo drsná. Farebne sa vyskytujú jednofarebné a viacfarebné varianty, pričom biela farba nie je prípustná. Častá je červená, hnedá farba, čierna s pálením alebo tmavá diviačia farba.

Toto plemeno je veľmi ťažké pomýliť si s iným. Telo je neprimerane dlhé voči krátkym nôžkam. Hlava je predĺžená s dlhými visiacimi ušami. Chvostík je primerane hrubý a dlhý 18 – 20 cm.

Povaha a temperament

Inteligentný, bystrý, húževnatý, vytrvalý, aj takto by sa dal opísať temperament jazvečíka. Ak hľadáte verného inteligentného spoločníka a nevadí vám jeho občasná tvrdohlavosť, jazvečík je to správne plemeno. Poľovníci využívajú jeho skvelé čuchové schopnosti, vytrvalosť a inteligenciu pri love. Ale je to aj výborný psí spoločník bez pracovného využitia.

Fotografia: © bigstockphoto