Aké plemeno je vhodné do bytu?

Pre život v byte sú ideálne spoločenské plemená, ako napríklad bišónik, čivava, pudel či čínsky chocholatý pes. Tieto psy sú malé, nenáročné na priestor a majú priateľskú povahu, čo ich predurčuje na život v mestskom prostredí. Avšak, výber psa do bytu nie je obmedzený len na tieto rasy. Skôr než sa rozhodnete, je dôležité zvážiť, koľko času a energie ste ochotní svojmu psovi venovať, a čo mu v rámci svojich možností dokážete poskytnúť.

Pes je záväzok, ktorý môže trvať aj 10 až 15 rokov, a preto k jeho výberu treba pristupovať zodpovedne. Nevyberajte si psa len podľa veľkosti alebo vzhľadu, ale najmä podľa jeho temperamentu. Ak máte na výber z viacerých plemien, určite si naštudujte čo najviac informácií o konkrétnych plemenách a nezabudnite sa poradiť s majiteľmi psov, ktorí už majú skúsenosti so životom s psom v byte.

Čo ak chcete väčšie plemeno do bytu?

Mnohí majitelia veľkých psov sa pýtajú, či je možné mať aj veľkého psa v byte. Odpoveď je áno. Aj väčšie plemená môžu v byte byť spokojné, pokiaľ im zabezpečíte dostatok priestoru na pohyb a aktivity. S väčšími psami však prichádza aj väčšia zodpovednosť. Takýto pes potrebuje pravidelné a dlhšie prechádzky, ako aj viac starostlivosti a financií na stravu a hygienu. Preto je dôležité zvážiť, či máte dostatok času a energie na to, aby ste sa o veľkého psa správne postarali.

Nezáleží však na tom, či si vyberiete malého alebo veľkého psa – rozhodujúce je vaše prístup k starostlivosti o neho. Ak sa k nemu budete správať zodpovedne, pes vám bude vďačný a vy s ním budete mať radosť zo života, či už v byte, alebo v dome.

Príprava na príchod šteniatka

Pripraviť sa na príchod šteniatka do bytu je nevyhnutné. Prvým rokom so šteniatkom vás čaká veľa radosti, ale aj niekoľko výziev. Je to obdobie, keď sa šteňa učí o svete okolo seba a jeho zvedavosť môže viesť k deštruktívnemu správaniu, najmä v období výmeny mliečnych zubov (4. – 7. mesiac). Psy môžu počas tohto obdobia ničiť veci, hrýzť káble a nenechať nič na pokoji.

Aby ste minimalizovali škody, je dôležité pred príchodom psa upraviť domov. Zabezpečte všetky potenciálne nebezpečné predmety, ako sú elektrické káble, a odstráňte cennosti na miesta, kde k nim pes nebude mať prístup. Zároveň mu pripravte vhodné hračky, ktoré nie sú malé a nemôže ich ľahko zničiť. Vždy dbajte na to, aby mal pes dostatok podnetov a aktivít, aby sa nenudil.

Ak psa poriadne vybeháte pred odchodom z domu, pomôže to znížiť riziko, že začne ničiť veci. Unavený pes si často nájde miesto na odpočinok a väčšinu dňa prespí.

Pes doma: Príprava na odlúčenie

Jednou z najväčších výziev pri chove psa v byte je jeho prispôsobenie sa na vašu neprítomnosť. Najlepšie je začať odchádzať na krátke časové úseky a postupne predlžovať dobu odlúčenia. Týmto spôsobom sa pes naučí, že aj keď odídete, vždy sa vrátite. Pomôže to zmierniť jeho stres a znížiť úzkosť.

Ak aj po tejto príprave pes stále prejavuje známky separačnej úzkosti – breše, zavíja alebo sa pomočí, bude potrebné sa poradiť s odborníkom. Zvážte návštevu veterinára alebo odborníka na výcvik, ktorí vám pomôžu s týmto problémom.

Pravidlá na sídlisku: Úcta k susedom

Mnoho ľudí má obavy z toho, že majitelia psov na sídliskách nebudú dostatočne pozorní pri údržbe verejných priestranstiev. Preto je nevyhnutné, aby sme ako majitelia psov dbali na poriadok a ohľaduplnosť k ostatným. Po každej prechádzke je potrebné upratať exkrementy, aby sme neohrozovali čistotu prostredia a nezhoršovali vzťahy so susedmi.

Okrem toho je vhodné informovať sa o miestnych nariadeniach týkajúcich sa držania psov, aby ste dodržiavali pravidlá o ich pohybe a starostlivosti o ne.

Pes ako člen rodiny

Každý pes potrebuje starostlivosť, pozornosť a lásku. Ak zodpovedne pristúpite k chovu psa v byte, nie je dôvod, prečo by sa pes nemohol cítiť šťastne. Je to len na nás, ako sa o nášho štvornohého priateľa postaráme, aby vyrástol do zdravého, vyrovnaného a poslušného psa. S láskou, starostlivosťou a trpezlivosťou môže byť život s ním v byte rovnako naplňujúci ako v rodinnom dome.

Fotografia: © bigstockphoto

V dnešnej uponáhľanej dobe má máloktorý majiteľ psa možnosť byť so svojím psom celý deň. Väčšina ľudí pracuje takže je minimálne 8 – 10 hodín mimo domova. Čo to znamená pre psa? Nájsť si zábavku na priemerne 9 hodín denne najlepšie takú, pri ktorej nič nezničí ani nebude susedov otravovať svojím zavíjaním.

Pri starých alebo pokojných psoch je tento problém pomerne ľahko riešiteľný – staré psy majú nízku aktivitu, často spia a nerobí im problém celú dobu neprítomnosti majiteľa prespať. Bez zmyslových podnetov totiž mozog a nervová sústava pokojného psa upadá do útlmu až prejde do spánkového útlmu. No mladé a temperamentné psy ktoré neustále potrebujú niečo robiť a s niečím sa zaoberať zvládajú samotu ťažšie a skôr pri nich dôjde k frustrácii ktorá sa najčastejšie zvykne prejavovať zavíjaním a deštruktívnym správaním.

Výsledkom sú je zničený dohryzený nábytok, pohovka, topánky, roztrhané oblečenie či dohryzené kvety. Najlepším riešením samozrejme je dať psa do opatery niekomu kto je často doma alebo si dohodnúť venčéra ktorý pôjde (najlepšie v polčase samoty) so psom von a bude sa mu aspoň hodinu venovať. Ak na toto nie sú podmienky je veľmi dobré vstať o hodinu skôr, vziať psa von a vybehať ho najlepšie pri hre napr. s loptičkou až kým pes nebude úplne vyčerpaný. Takto fyzicky aj psychicky unavený pes bude rád že si môže zase ľahnúť a spať aj celé dopoludnie.

Pokým na to nie je možnosť treba psovi dať dostatok hračiek alebo iných podnetov s ktorými sa môže zabaviť. Okrem obrovského množstva hračiek ktoré sú na trhu môžeme siahnuť aj po surových veľkých kostiach ktoré obhrýzť potrvá psovi niekoľko hodín. V súčasnosti existujú už aj veľmi sofistikované hračky podnecujúce zmysly tým, že sú duté, majú množstvo otvorov a dovnútra sa umiestnia maškrty. Kotúľaním hračky maškrty postupne vypadávajú a pes sa s hračkou hrá pokým nezožerie všetky maškrty.

Nie najšťastnejším riešením sú psie klietky alebo ohrady v byte ktoré sú pomerne malé a iné možnosti ako pohybovať sa na obmedzenom úseku a spať psovi neumožňujú. Vonkajšie voliéry poskytujú väčší priestor a tým že sú vonku aj aspoň o trochu viac možnosti psychických podnetov. Na voliéru ale treba psa postupne privykať a učiť ho, že v nej nie je za trest ale že to je jeho miesto pre odpočinok a útočisko. Nie je preto dobré aby sme ho zatvárali do voliéry za trest keď spraví niečo zlé alebo niečo zničí. Pes si na pobyt osamote väčšinou rýchlo zvykne, väčší problém spravidla mávajú úzkostné psy priveľmi naviazané na majiteľa. Je ich preto nutné o to viac na pobyt osamote privykať.

Učí sa to tak, že psovi dáme obľúbenú hračku a odídeme cca na minútu z bytu von. Po príchode ho jednoducho pohladíme a krátko pochválime, aby náš odchod vnímal ako niečo úplne normálne a vedel, že keď sa vrátime, dostane pochvalu. Je nevhodné ho veľmi rozrušiť a ani ho odmeňovať maškrtou pretože skôr či neskôr sa začne štekotom domáhať príchodu a to je nežiaduce. Pokojný odchod a pokojný príchod s pohladením je jediným spôsobom ako psa naučiť pokojne čakať osamote. Pri psoch veľmi naviazaných na majiteľa zvykne pomáhať nechať mu kúsok starého oblečenia kde je pach pána a to psa ukľudní. Tiež je dobré nechať zapnuté rádio aby počúval ľudský hlas či televízor a necítil sa tak sám.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto