História

Aljašský malamut sa začal chovať na severozápade Aljašky, kde bol na začiatku používaný na ťahanie majetku ľudí, ktorí boli donútení pri tuhých mrazoch sa sťahovať. Na začiatku svojej druhovej éry sa malamut choval ako pomocník pri sťahovaní, neskôr ako pomocník pri ťažbe zlata a pri love medveďov, tuleňov a inej  zveri.

Ich meno je odvodené od kmeňa inuitov, ktorých označovali ako Mahlemuti či Mahlemiu. Tento kmeň úplne začlenil malamutov do svojej komunity, a týmto u nich rozvíjal priateľskosť, inteligenciu a viedol ich k pomoci ľuďom.

Malamuti sa začali na základe svojej sily taktiež využívať v záprahoch, nielen u bežných ľudí, ale aj u kráľovskej kanadskej jazdnej polícii. Pri využívaní sa u psích záprahov ich krížili s rôznymi európskymi plemenami, ale aj s plemenom sibírskeho huskyho, čo skoro viedlo k ich vyhynutiu.

Stavba tela

Toto plemeno má ťažké kosti a tým sa stáva ťažkým a mohutným sám. Nemá ale ťarbavý pohyb, práve naopak, pohyb je veľmi svižný a akčný. Dorastá do výšky 66 – 56 cm, kde veľkosť určuje hlavne pohlavie, a váhovo je to okolo 32 – 43 kg. Tieto predispozície ich predurčili ako ťahačov

Má širokú hlavu s masívnym ňufákom, uši sú vzpriamené trojuholníkového tvaru, ktoré sa vzhľadom na veľkosti hlavy, zdajú malé. Nohy sú svalnaté. Chvost je na konci zakrútený. Oči má mandľového tvaru.

Farebne má na srsti rôzne odtiene sivej a čiernej, pričom na tvári ma typickú bledú masku a biele sfarbenie na nohách a v spodných častiach tela.

Povaha

Ako sme už spomínali, tak táto rasa je veľmi priateľská, inteligentná a zvyknutá žiť s ľuďmi, teda veľmi spoločenská. Má jemnú povahu a má rád deti, ale aj napriek tomu netreba zabúdať na ich silu. Deti nesmú fyzicky ubližovať psíkovi, čím učíme deti láske k zvieratám, a taktiež učíme psíkov na ľudskú spoločnosť.

Starostlivosť

Malamut svoju podsadu spod chlpov stráca počas troch týždňov, a to všetko naraz. V tomto období je potrebné vysávanie a upratovanie na dennom poriadku. V prípade, že je teplota vyššia po celý rok, tak sa objavuje pĺznutie celoročne. Malamut sa zásadne čistí sám, ako mačka, oblizuje si chlpy, a preto sa kúpe minimálne, tak jeden krát do roka, alebo menej. Malamutov zásadne nestriháme, prípadne občas češeme.

Pre ich vývoj je dôležité, aby mali kvalitné krmivo. Málo zjedia, aj napriek tomu, že milujú jedlo. Zloženie jedla závisí od ich metabolizmu a aktivity.

Väčšina z nich dospieva vo veku deviatich mesiacov, pričom sa mení aj strava. Šteniatka zvyčajne kŕmime 3x denne. Pri zmene stravy sa riaďte svojimi skúsenosťami alebo sa poraďte s veterinárom.

S ich výcvikom začíname od 6 mesiacov, kedy by mal byť ich pohybový systém už vyvinutý.

Potrebujú veľa pohybu, načo treba zabúdať hlavne ak žijú v byte.

Pri našich teplotách v lete potrebujú dostatočný a pravidelný pitný režim, a do vody môžeme pridať aj kocky ľadu. V lete by nemali mať veľmi veľkú aktivitu, aby sa nevysilil a nezahriali. V prípade, že psíka chováme vonku, tak nesmie byť bez prístrešku, a v prípade námahy v zime, ho musíme nechať vysušiť v teple.

V prípade, že sa rozhodneme, že bude bývať vonku, tak musí mať dostatočne veľký výbeh a plot musí byť vysoký aspoň 2 metre. Búdu treba vystlať slamou, pričom jej strecha musí byť odklápateľná a rovná.

Video:

Fotografia: © bigstockphoto, video: youtube

Sibírsky husky nepredstavuje plemeno strážneho psa. Nie je podozrievavý k cudzím ľuďom a neprejavuje agresivitu k ostatným psom. Jeho exotický vlčí vzhľad, vyrovnaná povaha, ľahostajnosť k cudzím, láska k iným psom sú ideálnymi znakmi rodinného psa. Toto plemeno oplýva nesmiernou chuťou do života. Je nesmierne hravý v každom veku. Vyžaduje si však rozsiahly výcvik na udržanie prijateľného chovania a preto by si ho mali zadovážiť len ľudia, ktorí majú dostatok času, aby sa tomuto plemenu venovali.

Sibírsky husky je arktické plemeno s výraznými modrými alebo hnedými očami, niekedy sa u nich vyskytuje anomália očí, ktorá má za následok rozdielnu farbu očí. Hlava je strednej veľkosti, mierne zaoblená na hornej strane. Papuľu má stredne dlhú postupne sa zužujúcu k ňufáku, ktorý nie je úplne guľatý. Uši majú trojuholníkový tvar s mierne zaoblenými špičkami. Chrbát je rovný a dlhý. Chvost huskyho je pokrytý hustou srsťou. Sfarbenie tohto plemena sa pohybuje od rôznych odtieňov šedej, striebornej až po čierno-biely odtieň, často s výraznými znakmi na hlave, ktoré sa u iných plemenách nenachádzajú.

Plemeno sibírskeho huskyho bolo vyšľachtené na ťahanie snežných saní, čo znamená, že má vytrvalosť a energiu na rozdávanie, preto zadováženie tohto typu psa predstavuje prijatie aktívneho životného štýlu. Toto plemeno obľubuje dlhé prechádzky a túry. Jeho stredná veľkosť z neho robí ideálneho psa pre obyvateľov bytov, no pre huskyho to nie je najlepšie miesto pre život. Je veľmi hlučný a potrebuje dostatok priestoru pre pohyb.

Video:

Fotografia: © Honza Bendl & CHS B.G´s Phantasia, video: youtube