Človek si vlka odchoval v domácnosti a vyšľachtil tisícky vzácnych druhov plemien. Ich postupným chovom sa tieto zvieratá stali najspoľahlivejšími spoločníkmi. Pri ich chove sa ľudia zamerali na ich špecifické vlastnosti a začali ich využívať na stráženie, obranu, lov alebo jednoducho pre svoju spoločnosť.

Dnes už len ťažko rozoznáme podobnosti medzi vzhľadom vlka a psa. Pes má však s vlkom spoločného viac než si myslíme. Každý si pod slovom vlk predstaví divoké zviera žijúce v lese. Je o ňom známe, že pri stretnutí s ľuďmi, môžeme u neho spozorovať plachosť a strach. Má vrodené prirodzené inštinkty a vzorce správania, ktoré mu pomáhajú úspešne si zaobstarať potravu, zachovať svoj druh a brániť svoje teritórium.
Psov, ktorých dnes poznáme fungujú podobným spôsobom ako vlk. Môžeme u nich pozorovať rovnaké vrodené správanie. Aké napríklad? Ich najdôležitejším inštinktom je takzvaný sociálny inštinkt.

Sociálny inštinkt

Vlci žijú a vyrastajú vo svorke ako skupina. Inštinkt im zabezpečuje, aby členovia svorky spolu vzájomne spolupracovali pri love potravy, aby starší jedinci učili šteňatá ako korisť obkľúčiť a tak si zaistiť, aby bol útok efektívny a korisť tak nemala priestor na únik. To, čo vidíme u zvierat ako prejav vrodeného správania sa označuje ako inštinkt.

Rovnako ako vlci žijú vo svorke, pes má potrebu žiť v spoločenstve. Pes túži po tom, aby sme mu venovali svoj čas a preto vzťah k psovi je tak jedinečne odlišný od vzťahov s inými domácimi zvieratami.

Svorka vlka si na základe sociálneho inštinktu vytvára pravidlá, aby bola ich spolupráca úspešná. U psa tvoríme svorku my, preto si pes chráni svojho majiteľa. My máme vytvárať pravidlá, úlohy a hranice, ktoré psovi prispievajú k orientácií a istote. Potravu si vlk musí prirodzene zaobstarať sám lovom, ale pes krmivo získava od svojho pána. Nemusí si viac potravu loviť, lebo všetko čo potrebuje mu zaobstará sám majiteľ. V prípade psa si môžeme všimnúť, že podobne ako vlk, aj pes si jedlo, teritórium a mláďatá starostlivo stráži.

Koordinovaná činnosť

Vlci so svojou svorkou, aby boli pri love úspešní sa musia vzájomne koordinovať. Navzájom sa upozorňujú na stopy, čuchajú, počúvajú a vydávajú zvuk zavíjania. Väčšina ich koristi sú zvieratá väčšie ako oni sami a preto musia byť pri spolupráci zohraní skvelí tím. Psi tiež koordinujú svoje činnosti medzi sebou navzájom a okrem toho sa prispôsobujú aktivitám, ktoré robíme my. Preto sú práve psy takí príjemní spoločníci. Keď máme viac ako jedného psa, tak spia a budia sa spoločne, zvyčajne spolu jedia, behajú spolu, naháňajú jeden druhého a dokonca nás spoločne vítajú ako svojho pána.

Hierarchia

Hierarchia pre psa je nevyhnutná. Vodcom a šéfom psej svorky máme byť my. My musíme stáť na jej vrchole a dopriať psovi správne hranice. Je našou úlohou zaobstarať psovi bezpečie, o ktoré sa v prípade vlkov stará vodca svorky. Z hľadiska hierarchie máme psov dominantných, odporcov, psov spokojných so svojím postavením a poddajných psov. Dominantný pes vo svorke vždy hrá rolu kapitána tímu a zbytok psov iba poslúcha jeho príkazy. V našom vzťahu človeka a psa musíme hrať rolu “dominantného psa” my. Často sa poddajnosť psa prispôsobí nášmu postaveniu, preto je dôležité ako sa prejavuje naše správanie k nim. Dávajte najavo, že pes má počúvať vás a nie majiteľ svojho psa. V prípade hierarchie psa voči psovi zaváži telesná sila, pohlavie, autorita v rámci svorky a mimo nej. Podriadenosť pes prejavuje svojím postojom tela. Ak členovia svorky majú poslúchať príkazy svojho vodcu, musia sa chovať submisívne. I ten najdominantnejší pes má byť submisívny voči svojmu ľudskému vodcovi svorky.

Prejavmi podriadenosti sú napríklad, keď si pes sadne, spustí hlavu a uši, odvráti oči a snaží sa vyhnúť očnému kontaktu, alebo si ľahne na chrbát, zvalí sa nabok a submisívne zdvihne prednú labku.

Spánok

Všetci potrebujeme spánok. Rovnako aj zvieratá ako sú vlci. Po náročnom love koristi si svorka vlka potrebuje oddýchnuť a tak má zvyčajne odpočinok v rovnakom čase ako hlavný vodca svorky. Pes tiež potrebuje spánok a tak uňho je to čas, ktorý je totožný s rozvrhom jeho pána. Keď spí majiteľ, spí i pes. Dvadsať percent spánku psa tvorí hlboký spánok. Vtedy sa psovi snívajú sny a zbytok času, ktorý strávi pri zdriemnutí, tvorí ľahký spánok.

Väčšina psov si pri spánku zvolí polohu spať na brušku, najmä keď si v horúcich dňoch chladí telo na studenej podlahe. Keď sa pes cíti úplne bezpečne, pripravuje sa na spánok otočený na chrbte, pri čom si nechráni bruško.

I keď sú psy vychované človekom je dôležité si uvedomiť, že tak ako my niekedy považujeme psov za našich ľudských spoločníkov, taktiež si aj oni o nás myslia, že sme nejakí divní psi. Sme väčší než oni, určite inak páchneme a sme schopný robiť tak hrozné veci ako používať otvárač na konzervy. No oni nás aj tak považujú za psy a na tom sa zakladá ich vzťah k nám.

Aj ten najmenší a najrozmaznanejší chlpáč je vždy verný svojím koreňom, pretože je to vlk v prestrojení.

Autor: Bc. Diana Pažitná, fotografia: © bigstockphoto