Elektronický obojok je komfortný

Ak ste si práve predstavili hrozivú scénu, v ktorej má pes na krku pripnutý elektronický obojok a kňučí zakaždým, keď nejako pochybí, rovno na ňu zabudnite. Kúpiť psovi takýto obojok je výborné, pokiaľ ho chcete s citom vycvičiť. Samotný elektronický obojok vám však psíka nevycvičí. Na to je potrebný poctivý a pravidelný tréning, no najmä vaša trpezlivosť. Niektorí psíci sa učia rýchlo, iní potrebujú viac času. Veď aj v triede nikdy nie sú samí jednotkári. S elektronickým obojkom toho dokážete psa naučiť naozaj veľa. Je možné ho využiť nielen pri výcviku povelov sadni, zostaň, k nohe atď., ale pri zakúpení rádiového alebo elektronického oplotenia viete vštepiť psíkovi zásady, kde sa na pozemku smie a kde nesmie pohybovať. Ideálne riešenie, pokiaľ máte plné zuby toho, že je váš trávnik alebo kvetinový záhon sústavne rozkopaný.

Komfort pri nosení obojka zabezpečíte psíkovi výberom vhodnej veľkosti, s prihliadnutím na jeho vlastnú veľkosť a váhu. Elektronický obojok síce vyzerá o niečo robustnejšie, avšak môžete si byť istí, že svojou váhou psíka nezaťažuje. Nemusíte sa báť, ak naň naprší, a v mnohých prípadoch sa môže aj bez nepriaznivých následkov ponoriť. Aké výhody obojok prináša pri výcviku vám? V prvom rade určite oceníte, že k nemu nepotrebujete vôdzku, stačí vám vysielačka, ktorou viete pôsobiť aj na niekoľko psíkov naraz. Ako obojky, tak i vysielačky sú dobíjateľné. Obojok pôsobí na psíka zvukovo, vibračne alebo formou statickej korekcie. Záleží od konkrétneho typu.

Výcvik psa za málo peňazí

Určite ste sa už informovali, koľko berú za výcvik psa v špecializovaných centrách. Niekedy je tam psík umiestnený dlhodobo, dva aj tri týždne, a výsledná suma za výcvik sa môže vyšplhať na závratné výšky. Keď si prezriete ponuku výcvikových elektronických obojkov, vydýchnete si, že si za ne predajcovia pýtajú tak málo. Pri výbere vhodného obojka sledujte, na aký dosah funguje vysielačka a pre aké plemená je vhodný.

Pokiaľ ste napr. poľovník a učíte psa aj na vodu, určite si vyberajte spomedzi elektronických obojkov, ktoré sa nezľaknú vody. Niektoré vysielačky sú vybavené podsvieteným displejom, takže cvičiť psa viete aj za zlých svetelných podmienok. Korekcia vysielaná k psíkovi prostredníctvom výcvikového elektronického obojka sa musí používať iba v prípade, že psík nekoná podľa príkazov, v opačnom prípade by mohol byť zmätený.

Fotografia: © bigstockphoto

Canisterapia je forma terapie, pri ktorej je pes využívaný na pozitívne pôsobenie na psychiku ľudí. Zväčša je však canisterapia len pomocná metóda pri liečbe psychických porúch či v situáciách, kedy sú iné metódy neúčinné. Aj keď je táto metóda psychickej metódy mnohými zaznávaná, prináša výborné výsledky aj tam, kde iné metódy pomoci zlyhali. Blízkosť psa, možnosť pohladenia či hry, psia láska a vernosť, to všetko nenápadne pôsobí na dušu človeka.

Canisterapia sa delí na dva druhy. Prvým druhom je živelná canisterapia, pri ktorej je psík neustále so svojím majiteľom. Tak napríklad pomáhajú psy starým opusteným ľuďom nezanevrieť na život, nútia ich k činnosti a prinášajú im radosť. Často sú ich jedinými spoločníkmi. Takisto psík v domácnosti pomáha deťom učiť sa zodpovednosti, problémovým deťom pomáhajú zvládať mnohé situácie, ľuďom žijúcim v strese uvoľňujú napätie a osamelým ľuďom vytvárajú domov.

Na druhej strane je riadená canisterapia, pri ktorej je psík s danou osobou len určitý čas počas terapie. Psíka sprevádza jeho cvičiteľ a zároveň terapeut a takáto canisterapia prebieha v malej skupine ľudí alebo samostatne vždy s jedným pacientom. Špeciálne vybratý a cvičený pes pomáha človeku napr. zvládať stres, strach alebo napomáha pri nácviku chôdze pri deťoch s obrnou. Veľmi dobré výsledky má riadená canisterapia u autistických detí. Pes počas pravidelných terapií pomáha takémuto dieťaťu vytrhnúť sa z jeho vnútorného sveta.

Kde všade sa canisterapia využíva?

• mentálne postihnutí ľudia
• telesne postihnutí ľudia
• starí a osamelí ľudia
• špeciálna pedagogika
• autisti
• psychológia
• psychiatria

Schopnosti psa:

• základný výcvik poslušnosti
• skvelý aportér
• vysoká inteligencia
• vynikajúci charakter
• bez negatívnych zážitkov z minulosti
• výchova bez bitky a telesného trestania
• zdravý pes
• pokojný vyrovnaný charakter
• kontaktný psík
• nulová agresivita

Fotografia: © bigstockphoto

Je tu očividné, že vzťah medzi majiteľom a psom nebol správne vytvorený. Psovi by jeho majiteľ mal vždy byť najväčšou motiváciou a najväčšou radosťou. Žiaľ je najčastejšie na sídliskách vidno to, ako skupinka ľudí venčí skupinku psov, ktoré sa spolu hrajú a slovne nie je schopný žiadny majiteľ si psa z hry odvolať keď potrebuje odísť domov. Tu je vidno, že pes považuje hru s iným psom za dôležitejšiu ako poslúchnutie majiteľa a najčastejšie to končí tak, že práve majiteľ uteká za svorkou hrajúcich sa psov s vodítkom v ruke a jeho pes pred ním uteká lebo vie, že pôjde v lepšom prípade na vodítko a domov a v horšom prípade ešte aj dostane bitku za to, že neposlúchol. A tým sa vzťahy narúšajú ešte viac. Preto je najdôležitejšie venovať najväčšiu pozornosť práve budovaniu vzťahu v šteňacom veku.

Šteniatko musíme mať pri výchove neustále na vodidle, aby sme jeho správanie vedeli ihneď skorigovať. Najväčšou chybou je rozkošné šteniatko zobrať von navoľno, kde je množstvo podnetov, pachov, ľudí, psov a áut a čakať že nás bude slepo nasledovať ako dospelý vychovaný pes. Keď sa šteňa niekam rozbehne a nemáme ho ako zadržať a vysvetliť mu že sa musí zdržiavať pri nohe, tak je snaha o výchovu márna. Treba ho preto má neustále na vodidle až pokým sa nespráva ako vzorovo vychovaný pes čo potrvá niekoľko mesiacov.

Šteňa pri držaní na vodidle naučíme v akej vzdialenosti od nás sa môže pohybovať, čo znamená „fuj“ a najdôležitejšie – naučíme ho privolaniu. Čupneme si, ukážeme šteňaťu odmenu a privoláme ho k sebe s jemným potiahnutím za vodidlo. Ihneď ako šteňa príde, dostane odmenu. Privolanie opakujeme niekoľko krát denne, na rôznych miestach a za rôznych podmienok kým nebude šteniatko reagovať okamžite a rýchlo radostne pribehne. Akonáhle máme privolanie zvládnuté, môžeme šteňa socializovať aj medzi psami. Je v poriadku ak sa pri stretnutí s cudzím psom nechá oňuchať a na dĺžku vodidla sa môže so psom aj pohrať no stále musí byť pod dozorom. Po chvíli hru ukončíme a šteňa privoláme k sebe opäť s odmenou. Je možné že nebude chcieť ísť a preto je nevyhnutné mať ho na vodidle.

Cudzí pes je pre šteňa často zaujímavejší ako majiteľ a preto treba zasiahnuť a odvolať ho aby sa nestala horeuvedená situácia že pes majiteľa v zápale hry neuposlúchne a môže sa dostať do veľmi nebezpečnej situácie – vybehne pod auto alebo sa môže hra zvrtnúť v bitku a psov nie je možné odvolať a rozdeliť. Druhou metódou 100%nej ovládateľnosti psa pri iných psoch je nepúšťať ho hrať sa so psami. Keďže pes je najlepším priateľom človeka, mal by aj človek byť najlepším priateľom psa. Je preto veľmi výhodné, keď sa pes teší len na hru so svojím majiteľom napr. prostredníctvom loptičky či inej hračky a iných psov ku hre nepotrebuje. Úplne tým odpadá problém odbiehania keďže pes je na majiteľa tak naviazaný že nikam odbiehať nepotrebuje. Pri tejto metóde sa vychovaný pes s cudzími psami ignoruje čo je výborné hlavne pri psoch chodiacich na výstavy a súťaže v poslušnosti ktorí sa majú za každých podmienok plne koncentrovať len na majiteľa.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Najčastejšou chybou ktorej sa nový majitelia šteniatok dopúšťajú je ich vodenie navoľno. Malé šteňa je nutné naučiť zdržiavať sa neustále pri pánovi, čo je v rozpore s ich zvedavou povahou. Bez možnosti mať ho stále pod dozorom na vodidle ho ale spoľahlivé privolanie nikdy nenaučíme.  Preto je treba pri každej vychádzke mať psíka na vodidle, učiť ho zdržiavať sa stále v blízkosti na dĺžku vodidla a usmerňovať ho napr. keby sa chcelo rozbehnúť za cudzím psom, človekom, loptou a podobne. Nácvik privolania začíname keď už šteňa dôverne pozná ťah vodidla.

Najlepšie sa učí na dlhom vodidle, tzv. stopovačke, ktorá ma 5 metrov a umožňuje psovi sa na túto dĺžku vzdialiť no stále ho máme plne pod kontrolou. Pustíme psíka na dĺžku vodidla, počkáme kým sa začne niečím zaoberať a následne naňho zavoláme menom či povelom „ku mne“ a jemne trhneme vodidlom. Pes zbystrí pozornosť a nalákame ho k sebe maškrtou ktorú dostane až keď príde. V prípade že nezareaguje a bude sa stále venovať niečomu inému, trhneme dôraznejšie a prípadne ho k sebe pritiahneme. Odmenu však môže dostať až keď príde sám lebo keby ju dostal zakaždým, začal by špekulovať či prísť hneď alebo sa dať dotiahnuť – veď odmenu by dostal tak či tak. Takže zistí že nemá veľmi na výber – buď príde sám a dostane odmenu alebo nepríde a je potrestaný trhnutím vodidlom a musí prísť aj tak len už bez odmeny. A on si veľmi rýchlo spočíta čo sa mu oplatí viac. Z vodidla ho môžeme začať púšťať až keď príde spoľahlivo na každé zavolanie. Z bezpečnostných dôvodov nie je veľmi vhodné púšťať psy sa „vyblázniť“ na sídlisku kým nemá pes 100%né privolanie lebo sa ľahko stane, že v zápale hry „ohluchne“ a hru bude považovať za zaujímavejšiu ako pánove privolanie. A tomu sa musíme každopádne vyhnúť aby pri hre nedošlo napr. k vybehnutiu na cestu či inému úrazu.

Nácvik sadnutia je jednoduchý. V jednej ruke v zatvorenej pästi držíme maškrtu psovi pred ňufákom, druhou rukou mu zatlačíme na zadok so slovným povelom „sadni“. Povel opakujeme maximálne raz a neustále tlačíme na zadok psa kým si nesadne. Ihneď potom musí prísť výrazná pochvala a odmena z dlane. Stačí tento cvik zopakovať 3 – 4 x za sebou niekoľkokrát denne a pes je schopný sa ho naučiť za 1 deň. Je potrebné ale po zvládnutí povelu doma skúšať to isté vonku, aby pochopil povel za každých okolností či vonku alebo vnútri. Rovnako je dobré dávať psíkovi misku s krmivom až potom, keď si sadne lebo je veľmi nepríjemné keď vyskakuje nakoľko môže misku vyraziť z rúk.

Povel „ľahni“ učíme po zvládnutí povelu „sadni“, kedy dávame ruku s odmenou na zem, pes ju začne oňuchávať a jemne mu zatlačíme na lopatky kým neľahne. Odmenu dostane okamžite s pochvalou. Aj nácvik povelu po prvotnom zvládnutí doma opakujeme vonku za rôznych podmienok.

Povel „zostaň“ učíme po zvládnutí prvých dvoch povelov a to tak, že psíka odmeníme maškrtou až potom, čo chvíľu zotrvá v sede či ľahu. Najlepšie je dávať mu maškrty v pár sekundových intervaloch pričom v prípade, že by zmenil polohu ho opäť upravíme a odmenu dostane až po zotrvaní. Vždy musíme byť pri každom tréningu trpezliví a dôslední, aby sa psík rýchlo a ľahko naučil čo potrebujeme a zároveň vedel, že odmena príde až po správnom splnení povelu.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto

Pes, ktorý žije pod jednou strechou s mačkou, ju nepovažuje za korisť. Horšie je, ak privedieme do teritória dospelej mačky malého psa, pretože mačky si ho občas zvyknú tvrdohlavo hájiť. Prvé stretnutie mačky a psa v domácnosti by malo prebiehať v pokojnej atmosfére, nestavajte ich oproti sebe, pretože by to mohlo vyvolať strach a agresivitu. Nenechávajte ich spočiatku osamote, aj keď sa správajú pokojne, vzplanutie konfliktu je otázkou chvíle a vy nebudete mať ako zasiahnuť. Keď u zvierat uvidíte známky nepokoja, snažte sa upútať ich pozornosť, napríklad prilákaním ich na potravu, samozrejme každého na iné miesto.

Aby si zviera ľahšie privyklo na pach toho druhého, vezmite nejakú vec patriacu tomu druhému a vložte mu ju do pelechu. Priateľstvo oboch je na svete, keď pes priateľsky vrtí chvostom a olizuje mačke srsť a mačka sa zase o psa začne maznavo obtierať a gestami mu dáva najavo, že sa chce hrať.

Fotografia: © bigstockphoto, video: youtube

Pripravili sme tip ako ho to odučiť, k jeho úspešnému zavŕšeniu budete potrebovať dostatok času a trpezlivosti. Vyhľadávajte miesta, ktoré sú psovi neznáme a pokiaľ je to možné, kde nechodia iné psy. Chvíľu nechajte psa voľne behať, potom skúšajte jeho poslušnosť a na vodidle mu dávajte rôzne príkazy a meňte smer. Ak všetky poslúchne, znova mu dovoľte chvíľu voľne behať.  Hrajte sa s ním a dávajte mu povely aj keď voľne behá, ak všetky poslúchne, pochváľte ho, alebo mu dajte maškrtu. Pes tak príde na to, že ak poslúchne a sústredí sa na vaše povely, čaká ho príjemná pochvala, alebo obľúbená pochúťka a v opačnom prípade ho  zase čaká vodidlo.

Ak sa tieto cviky daria, požiadajte niekoho, nech príde s iným psom. Psa majte na vodidle a stále ho zamestnávajte svojim výcvikom. Ak na druhé zviera reaguje pokojne, môžme ho za odmenu nechať voľne behať. Ak sa ale ťahá na vodidle a prejavuje známky súperenia či agresivity, je potrebné opakovať výcvik až kým sa neupokojí. Pokiaľ ide všetko dobre, zopakujeme celý postup bez vodidla. Ak reaguje pokojne aj bez vodidla, dáme mu mimoriadnu odmenu. V prípade že zareaguje agresívne, pokračujeme zase s vodidlom.

Ak už pes reaguje na iné zvieratá pokojne, môžme sa vrátiť na známe miesta, kde chodia aj iné psy. Ak si všimneme, že pes pri kontakte s inými znervóznie, zamestnáme ho opäť jeho obľúbenou hrou.

Fotografia: © bigstockphoto

Na povel „k nohe“ by mal správne vycvičený pes reagovať tak, že kráča aj bez vodidla po pravej strane svojho pána, s hlavou zarovno s jeho nohami. „Sadni“ je pre psa signálom že si má sadnúť, v prípade povelu „ľahni“ zase ľahnúť. Ku svojmu pánovi by mal pes prísť na zavolanie „poď sem“. Ak chceme psa odpútať od doterajšej činnosti, mali by sme tak urobiť ráznym „fuj“. Správne vycvičený pes na tento povel zareaguje tak, že od neželanej činnosti upustí. Zotrvať na mieste mu prikážeme rovnako rázne, povelom „zostaň“. Mal by tak zotrvať až do doby, kým od pána nedostane iný pokyn.

Pred nácvikom povelov sa vyzbrojte veľkou dávkou trpezlivosti, pamätajte že je žiaduce zviera pochváliť ak reaguje správne. Aby pochvale správne porozumelo, treba ho chváliť za konkrétny úkon a nie niečo, čo práve nerobí.

Ako to psíka naučiť sme zhrnuli v nasledovnom článku.

Fotografia: © bigstockphoto

Ak psa nekŕmite počas vášho jedenia, pravdepodobne nikdy nebudete mať problém s jeho „žobraním“. Pes však dokáže vycítiť slabosť členov vašej domácnosti a väčšinou na nich sa pri žobraní sústredí. Niektorých ľudí ale takéto správanie môže obťažovať a preto je vhodné aby sme ho to odnaučili. Ako? Kŕmte psa v rovnakom čase keď stolujete vy. Bude tak mať pocit, že je spolu so svojou „svorkou“.  Ak bude aj napriek tomu žobrať ďalej, podajte mu kúsok pokrájanej cibule alebo citróna. Tento pre neho nepríjemný zážitok si tak v budúcnosti bude spájať so žobraním. Podobný postup je ak vám niečo ukradne zo stola. Prichystajte na neho návnadu – plátok salámy, ktorú predtým natrite čiernym korením alebo octom. Inou možnosťou je nespustiť ho z očí a v momente keď sa snaží niečo uchmatnúť na neho rázne zvolajte „Fuj!“. Nedovoľte ani, aby bral potravu od cudzích ľudí. Okrem toho že to posilňuje sklony k žobraniu a kradnutiu zo stola je tu aj nebezpečenstvo otravy.

Štekaním dáva pes najavo svoje emócie, či nespokojnosť a bráni si ním svoje územie. Neustále štekanie môže zaraziť klin do susedských vzťahov a preto je lepšie psa od brechania odnaučiť. Pes by mal rozlíšiť podstatný dôvod na štekanie od nepodstatného. Ak vrčí a šteká bezdôvodne, rázne zvolajte „Prestaň!“. Ak to nepomáha, na pár sekúnd mu stisnite ňufák. Na trhu je tiež množstvo elektronických pomôcok, od obojkov až po prístroje ktoré po detekcii štekania spustia psovi nepríjemný zvuk, ale ich účinnosť je diskutabilná.

Vaša posteľ je pre psa nepochybne najpohodlnejším lôžkom. Musí si však uvedomiť, že toto miesto prislúcha iba vám, ako jeho pánovi, preto ho z nej musíte rázne vyhnať. Čo však robiť ak nie ste doma? Nepusťte ho do izby v ktorej máte posteľ, alebo obráťte matrace hranou nahor. Osvedčilo sa aj ukladanie tvrdých predmetov na matrace, takto upravené lôžko už pre neho nie je pohodlné.

Fotografia: © bigstockphoto