V útulkoch sa možno stretnúť s nedostatkom miesta a minimálnym kontaktom jedného človeka so zvieraťom, hoci je to jeden z predpokladov jeho socializácie. Je preto pre neho vykúpením ak sa dostane k ľuďom, ktorí ho zahŕňajú každodennou pozornosťou, ako právoplatného člena rodiny.

Zviera sa ocitne v útulku z rôznych dôvodov. Pre niektorých ľudí sa pes stáva prekážkou pri sťahovaní do nového bydliska, alebo očakávaní potomka. Iným sa zase nezlučuje s plánmi na dovolenku, alebo dlhodobým pobytom v zahraničí. Psov sa zbavujú aj majitelia, ktorí nezvládli jeho výchovu a zlozvyky. Nájdu sa však aj prípady zvierat vyrastajúcich bez kontaktu s človekom. Začleňovanie do spoločnosti ľudí je pre nich veľká životná zmena, sprevádzaná mnohými ťažkosťami. Zvieratá z útulku majú za sebou rôznu minulosť, z rôznych dôvodov sa ocitli na ulici a stali sa vyhnancami. Je veľmi dôležité vybrané zviera preskúmať a o vhodnosti výberu sa poradiť s pracovníkmi útulku.

Bezprostredne po adopcii treba psovi poskytnúť čas na udomácnenie. S dávkou trpezlivosti sa dá nadviazať bližší kontakt aj s najbojazlivejším, či najproblémovejším zvieraťom. Počas tejto doby sa neodporúča správať sa k nemu príliš familiárne, najmä z dôvodu nevypočítateľnosti jeho reakcie.

Niektoré zvieracie útulky si overujú žiadateľov o adopcie. Netreba im mať za zlé ak požadujú napríklad vyplnenie dotazníka o bytových, rodinných a časových podmienkach, alebo chcú prísť skontrolovať priestorové podmienky osobne. Snažia sa tým uchrániť psa pred ďalšou traumou – jeho vrátením späť do útulku. Nie je ničím výnimočným ak  zamestnanci útulku prídu po čase zviera skontrolovať ako sa mu darí, pôsobia tým ako prevencia zlého zaobchádzania. Ak po čase zistíte, že ste si so svojim zverencom nesadli, skúste ho vrátiť späť, odkiaľ ste ho adoptovali. Ale až potom, keď mu nenájdete lepší domov ako útulok.

Fotografia: © bigstockphoto

Pripravili sme tip ako ho to odučiť, k jeho úspešnému zavŕšeniu budete potrebovať dostatok času a trpezlivosti. Vyhľadávajte miesta, ktoré sú psovi neznáme a pokiaľ je to možné, kde nechodia iné psy. Chvíľu nechajte psa voľne behať, potom skúšajte jeho poslušnosť a na vodidle mu dávajte rôzne príkazy a meňte smer. Ak všetky poslúchne, znova mu dovoľte chvíľu voľne behať.  Hrajte sa s ním a dávajte mu povely aj keď voľne behá, ak všetky poslúchne, pochváľte ho, alebo mu dajte maškrtu. Pes tak príde na to, že ak poslúchne a sústredí sa na vaše povely, čaká ho príjemná pochvala, alebo obľúbená pochúťka a v opačnom prípade ho  zase čaká vodidlo.

Ak sa tieto cviky daria, požiadajte niekoho, nech príde s iným psom. Psa majte na vodidle a stále ho zamestnávajte svojim výcvikom. Ak na druhé zviera reaguje pokojne, môžme ho za odmenu nechať voľne behať. Ak sa ale ťahá na vodidle a prejavuje známky súperenia či agresivity, je potrebné opakovať výcvik až kým sa neupokojí. Pokiaľ ide všetko dobre, zopakujeme celý postup bez vodidla. Ak reaguje pokojne aj bez vodidla, dáme mu mimoriadnu odmenu. V prípade že zareaguje agresívne, pokračujeme zase s vodidlom.

Ak už pes reaguje na iné zvieratá pokojne, môžme sa vrátiť na známe miesta, kde chodia aj iné psy. Ak si všimneme, že pes pri kontakte s inými znervóznie, zamestnáme ho opäť jeho obľúbenou hrou.

Fotografia: © bigstockphoto

Ak psa nekŕmite počas vášho jedenia, pravdepodobne nikdy nebudete mať problém s jeho „žobraním“. Pes však dokáže vycítiť slabosť členov vašej domácnosti a väčšinou na nich sa pri žobraní sústredí. Niektorých ľudí ale takéto správanie môže obťažovať a preto je vhodné aby sme ho to odnaučili. Ako? Kŕmte psa v rovnakom čase keď stolujete vy. Bude tak mať pocit, že je spolu so svojou „svorkou“.  Ak bude aj napriek tomu žobrať ďalej, podajte mu kúsok pokrájanej cibule alebo citróna. Tento pre neho nepríjemný zážitok si tak v budúcnosti bude spájať so žobraním. Podobný postup je ak vám niečo ukradne zo stola. Prichystajte na neho návnadu – plátok salámy, ktorú predtým natrite čiernym korením alebo octom. Inou možnosťou je nespustiť ho z očí a v momente keď sa snaží niečo uchmatnúť na neho rázne zvolajte „Fuj!“. Nedovoľte ani, aby bral potravu od cudzích ľudí. Okrem toho že to posilňuje sklony k žobraniu a kradnutiu zo stola je tu aj nebezpečenstvo otravy.

Štekaním dáva pes najavo svoje emócie, či nespokojnosť a bráni si ním svoje územie. Neustále štekanie môže zaraziť klin do susedských vzťahov a preto je lepšie psa od brechania odnaučiť. Pes by mal rozlíšiť podstatný dôvod na štekanie od nepodstatného. Ak vrčí a šteká bezdôvodne, rázne zvolajte „Prestaň!“. Ak to nepomáha, na pár sekúnd mu stisnite ňufák. Na trhu je tiež množstvo elektronických pomôcok, od obojkov až po prístroje ktoré po detekcii štekania spustia psovi nepríjemný zvuk, ale ich účinnosť je diskutabilná.

Vaša posteľ je pre psa nepochybne najpohodlnejším lôžkom. Musí si však uvedomiť, že toto miesto prislúcha iba vám, ako jeho pánovi, preto ho z nej musíte rázne vyhnať. Čo však robiť ak nie ste doma? Nepusťte ho do izby v ktorej máte posteľ, alebo obráťte matrace hranou nahor. Osvedčilo sa aj ukladanie tvrdých predmetov na matrace, takto upravené lôžko už pre neho nie je pohodlné.

Fotografia: © bigstockphoto