Charakteristika nemeckej dogy

Nemecká doga je v chovateľskom štandarde FCI popísaná ako pes, ktorý je oddaný svojim majiteľom, priateľský a spoľahlivý. Ide o obrie plemeno, ktoré nie je nikdy agresívne. Napriek svojej veľkosti a schopnosti vzbudiť obavy svojím vzhľadom je doga veľmi láskavá a pokojná, čo ju robí obľúbeným spoločníkom v domácnostiach. Má veľmi vyrovnanú povahu a je veľmi tolerantná k iným psom a aj deťom, aj keď kvôli jej veľkosti môže byť v interakcii s menšími deťmi opatrná. Rada sa s nimi hrá, ale pri tom sa jej niekedy môže stať, že z nepozornosti môže spôsobiť neúmyselný pád.

Nemecké dogy bývajú občas mylne vnímané ako hrozivé kvôli ich veľkosti a impozantnému vzhľadu, čo je často príčinou reakcií ľudí na ulici. Tí sa niekedy obávajú, že by sa mohli stať obeťami „kolosa“. Avšak, akonáhle sa s dogou stretnú bližšie, ich láskavá povaha sa prejaví a strach sa rozptýli.

Okrem toho, že doga pôsobí impozantne, má aj praktické využitie. Vďaka svojej veľkosti sa často využíva ako strážny pes. Na rozdiel od niektorých plemien, doga zriedka šteká, ale jej prítomnosť je veľmi silná a odpudivá pre nepozvaných hostí. Dogy sa však nikdy nezachovávajú agresívne voči cudzím ľuďom a iným zvieratám, čo z nich robí ideálnych rodinných spoločníkov.

Vzhľad nemeckej dogy

Nemecká doga dosahuje impozantné rozmery – dospelí psi môžu vážiť až 90 kilogramov a viac, pričom ich kohútiková výška je minimálne 80 cm. Aj keď je veľkosť pôsobivá, doga nevyzerá nemotorne. Naopak, jej postava je elegantná a harmonická, čo jej dodáva dojem sily a vznešenosti. V chovateľskom štandarde je označovaná za „Apolóna medzi psími plemenami“. Ich krásna hlava a štíhla silueta im dávajú vzhľad ušľachtilých zvierat.

Dogy sa vyskytujú v rôznych farebných variáciách, medzi ktoré patrí:

• žltá a žíhaná: žlté dogy sa pohybujú od svetlo zlatistého odtieňa až po sýtu žltú, pričom žíhané dogy majú tmavé pruhy na žltom pozadí.
• čierna a škvrnitá: čierna doga má srsť čiernu, ale povolené sú aj biele znaky na labkách a hrudi. Škvrnité dogy majú biele telo posiate čiernymi škvrnami, pričom správne rozmiestnenie týchto škvŕn je veľmi dôležité.
• modrá: tento farebný variant je sivo-modrý, pričom biele odznaky sú povolené len na hrudi a labkách.

Niektoré menej časté farby ako „sivý tiger“ alebo „biely tiger“ nie sú v chovateľských štandardoch preferované, pričom najmä biela farba je považovaná za geneticky nevhodnú, pretože môže viesť k zdravotným problémom, ako je slepota alebo hluchota.

História plemena

Nemecká doga má dlhú a fascinujúcu históriu. Hoci sú dnes považované za nemecké plemeno, predkovia nemeckých dog sú spätí s rôznymi starovekými kultúrami. Asýrčania pred viac než 4 000 rokmi chovali veľkých bojových psov, ktorí mali vzhľad podobný dnešným dogám. Ďalšie nálezy zo starovekého Dánska, z obdobia okolo 1000 rokov pred naším letopočtom, naznačujú, že veľké lovecké psy boli veľmi cené už v tejto dobe.

V 16. storočí sa začalo intenzívne chovať plemeno v Nemecku, kde došlo k kríženiu mastifov a írskych vlkodavov. Cieľom bolo vytvoriť obrie psy s vynikajúcimi loveckými schopnosťami a neskôr aj impozantný vzhľad, ktorý sa stal symbolom moci a prestíže. Počas 17. storočia sa začalo plemeno stabilizovať a začali sa formovať moderné línie, ktoré viedli k dnešnej nemeckej doge.

Zdravie a chov

Nemecké dogy sú veľmi populárne, ale kvôli svojej veľkosti sú náchylné na niektoré špecifické zdravotné problémy. Medzi najčastejšie problémy patrí dysplázia bedrového kĺbu, torzia žalúdka, rakovina kostí a ochorenia srdca. Kvôli veľkosti a sklonu k rôznym ochoreniam je ich životnosť kratšia ako u menších plemien – väčšina dog umiera pred svojimi 10 rokmi.

Chov týchto psov vyžaduje veľkú zodpovednosť a dôležité je, aby sa chovatelia zamerali nielen na veľkosť, ale aj na zdravie a temperament. Aby sa znížilo riziko ochorení, musí byť výcvik a pohyb dogy prispôsobený jej potrebám. Každodenné prechádzky a cvičenie sú nevyhnutné, aby sa pes udržal v dobrej kondícii, no treba sa vyhnúť nadmernému namáhaniu jeho kĺbov, najmä v mladom veku.

Výcvik a starostlivosť

Rovnako ako u iných plemien, aj pri nemeckých dogách je dôležité, aby majitelia poskytovali dôsledný, ale láskavý výcvik. Tieto psy sú veľmi priateľské, ale potrebujú stanovené hranice a pravidlá. Preto je potrebné venovať sa ich výchove už od mladého veku, aby sa ich priateľská povaha správne rozvinula. Dobre vycvičené dogy sú ideálne aj ako terapeutické psy alebo spoločenskí psi, pretože sú veľmi pokojné a ľahko sa prispôsobujú rôznym prostrediam.

Nemecká doga je určite jedným z najúchvatnejších plemien psov, ktoré si získali srdcia mnohých rodín po celom svete. Je to pes s veľkým srdcom, ktorý dokáže byť nádherným spoločníkom, ale jeho chov si vyžaduje náležitú pozornosť a starostlivosť.

Fotografia: © bigstockphoto

Vzhľad: elegancia v každom pohybe

Svojím pôvabom patrí írsky seter medzi najatraktívnejšie plemená. Charakteristická je jeho dlhá hodvábna srsť v sýtej gaštanovej farbe, tmavé oči a ladná stavba tela. Štíhla hlava, svalnatý krk a šľachovité končatiny dodávajú psovi aristokratický vzhľad. Chvost je stredne dlhý a mierne spustený, nohy a brucho pokrýva hustejšia srsť. Dospelý jedinec môže dorásť do výšky 70 cm a vážiť približne 30 kg.

História: lovec zo zeleného ostrova

Plemeno sa vyvinulo v Írsku v 19. storočí krížením domácich setrov s francúzskymi španielmi a anglickými pointermi. Patrí k stavačom, čo znamená, že pri vystopovaní koristi zastane a niekedy si dokonca sadne, čím signalizuje lovcovi polohu zveri. Najviac sa využíval pri love slúk a kačíc. Pôvodne existovali červené aj červenobiele setre ako jedno plemeno, no od roku 1882 sa ako štandard uznala len červená línia.

Povaha: inteligentný a nezávislý

Doma je írsky seter pokojný a priateľský, no vonku sa mení na vášnivého lovca. Je ostražitý, ale otvorený k ľuďom aj iným psom. Miluje pohyb a potrebuje dostatok stimulácie, inak sa môže nudiť a rozvíjať nežiaduce správanie. Po aktívnom dni sa však rád túli k svojmu majiteľovi. Napriek svojej prítulnosti si zachováva určitú nezávislosť a vyžaduje majiteľa, ktorý vie nastaviť jasné pravidlá.

Výcvik: dôslednosť je kľúčová

Výchova írskeho setra si vyžaduje skúsenosti. Tento pes je inteligentný, ale aj tvrdohlavý, preto je potrebná dôslednosť a trpezlivosť. Základom je kombinácia pevných pravidiel a pozitívnej motivácie. Kto mu poskytne dostatok pohybu a mentálnej stimulácie, získa oddaného a vyrovnaného spoločníka. Výcvik by mal zahŕňať aj špeciálne kurzy pre stavače, najmä ak pes nebude využívaný na poľovačku.

Zdravie a starostlivosť

Toto plemeno môže mať predispozíciu na dyspláziu bedrového kĺbu a progresívnu retinálnu atrofiu, čo vedie k strate zraku. Preto je dôležité vybrať šteňa od zodpovedného chovateľa, ktorý vykonáva zdravotné testy. Dôležitá je aj správna výživa – najlepšie kvalitné krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez obilnín, keďže setre sú citlivé na lepok.

Starostlivosť o srsť si vyžaduje každodenné česanie, aby sa zabránilo plstnateniu. Treba pravidelne kontrolovať aj uši, pretože sú náchylné na infekcie, a pazúry, aby neboli príliš dlhé. Niektorí majitelia psa učia aj čistenie zubov, čo pomáha predchádzať problémom s chrupom.

Aktivity: neustále v pohybe

Írsky seter potrebuje veľa pohybu. Ideálny je pre aktívnych ľudí, ktorí mu doprajú pravidelné prechádzky, beh či výlety na bicykli. Vyniká v športoch ako agility, flyball či mantrailing, kde môže využiť svoj vynikajúci čuch. Výbornou voľbou sú aj hry na vyhľadávanie predmetov či aportovanie. Bez dostatočného vyťaženia môže byť nepokojný a deštruktívny.

Pre koho je vhodný?

Toto plemeno nie je pre každého. Potrebuje skúseného majiteľa, ktorý mu zabezpečí dostatok pohybu a stimulácie. Hoci môže žiť aj v rodine s deťmi, lepšie sa hodí k starším deťom, ktoré už rozumejú, ako sa k psovi správať. Neodporúča sa do bytu – najlepšie sa mu darí v dome s veľkou záhradou. Nemá rád samotu, preto je potrebné zabezpečiť mu dostatočný kontakt s rodinou.

Kde nájsť šteniatko?

Ak uvažujete o írskom setrovi, vyberajte len serióznych chovateľov, ktorí sa riadia štandardmi chovu a dbajú na zdravotné testy rodičov. Nekupujte psa z neregistrovaných zdrojov – aj keď môže byť lacnejší, hrozia zdravotné problémy a nevhodná socializácia.

Alternatívou je adopcia dospelého psa, aj keď čistokrvný írsky seter sa v útulkoch objavuje zriedkavo. Ak chcete dať domov psíkovi z útulku, oplatí sa sledovať internetové ponuky adopcií a kontaktovať špecializované organizácie.

Záver

Írsky seter je krásny, inteligentný a energický pes, no nie je vhodný pre každého. Vyžaduje aktívny životný štýl, dôslednú výchovu a dostatok priestoru. Kto mu dokáže poskytnúť správne podmienky, získa verného a oddaného spoločníka na dlhé roky.

Fotografia: © bigstockphoto

Vzhľad: kombinácia elegancie a atletickosti

Taliansky chrtík patrí do skupiny chrtov (FCI 10) a vyniká svojou štíhlou, ladnou postavou. S výškou 32 – 38 cm a váhou do 5 kg je kompaktný, no silný a svalnatý. Jeho hlava je podlhovastá, uši vysoko nasadené a veľmi pohyblivé. Veľké, tmavé oči dodávajú jeho výrazu jemnosť. Krátka, jemná srsť sa vyskytuje v jednofarebných odtieňoch čiernej, sivej alebo izabel (svetlá béžová).

Povaha: veselý a prítulný

Napriek svojmu ušľachtilému vzhľadu je taliansky chrtík živé, hravé a odvážne plemeno. Je silne viazaný na svojho majiteľa a rád mu robí spoločnosť všade, kam sa pohne. Nie je vhodný na dlhé osamotenie, pretože potrebuje neustálu interakciu a láskavú starostlivosť. Hoci má jemnú povahu, dokáže byť temperamentný a sebavedomý.

Výchova a chov

Taliansky chrtík je inteligentný, no nie vždy ochotný poslúchať na povel. Jeho výcvik si vyžaduje trpezlivosť a dôslednosť. Zvlášť dôležité je učiť ho od malička samostatnosti, aby sa predišlo separačnej úzkosti. Keďže ide o chrtie plemeno, jeho lovecký pud môže byť silný, čo znamená, že na voľno by mal behať iba v bezpečnom prostredí.

Pohyb a aktivity

Aj keď je taliansky chrtík drobný, potrebuje pravidelný pohyb. Nie je to psík na celodenné ležanie na gauči – miluje behanie a rád sa hrá. Krátke intenzívne behy a hry na dvore alebo v parku mu urobia veľkú radosť. Napriek svojej energii sa doma správa pokojne a elegantne.

Zdravie a starostlivosť

Hoci ide o odolné plemeno, taliansky chrtík je citlivý na chlad a vyžaduje ochranu pred nepriaznivým počasím. Má sklony k zubným problémom, preto je dôležitá pravidelná starostlivosť o chrup. Medzi genetické ochorenia patrí luxácia pately alebo osteoporóza.

Pôvod plemena

Taliansky chrtík pochádza zo starovekého Ríma, kde bol obľúbeným spoločníkom aristokracie. Bol chovaný pre spoločenské účely, no zachoval si aj schopnosť rýchleho behu a lovecké inštinkty. Počas renesancie sa stal symbolom elegancie na kráľovských dvoroch po celej Európe.

Je pre vás vhodný taliansky chrtík?

Ak hľadáte psa, ktorý je elegantný, živý a mimoriadne prítulný, taliansky chrtík môže byť ideálnou voľbou. Vyžaduje však dostatok pozornosti, pohybu a jemnej výchovy. Vhodný je pre aktívnych jednotlivcov alebo rodiny, ktoré mu poskytnú lásku a starostlivosť, aká mu patrí.

Zhrnutie: malý, no náročný spoločník

Taliansky chrtík je výnimočný pes s aristokratickým vzhľadom, ale hravou a energickou povahou. Hoci je nenáročný na starostlivosť o srsť, potrebuje pevnú výchovu a dostatok pozornosti. Ak mu poskytnete lásku a pochopenie, odmení sa vám nekonečnou oddanosťou.

Fotografia: © bigstockphoto

Povaha a temperament

Podľa štandardu FCI (č. 147, 2. skupina) je rotvajler opísaný ako priateľský, pokojný a oddaný pes. Pri správnej socializácii a dôslednom výcviku sa z neho stáva verný a láskyplný člen rodiny. Svojou ochranárskou povahou je výborným strážcom, no nie je bezdôvodne agresívny. V minulosti bol však často zneužívaný na bojové účely alebo nesprávne vychovávaný, čo viedlo k jeho zaradeniu medzi rizikové plemená v niektorých krajinách.

V stabilnom prostredí sa rotvajler prejavuje ako vyrovnaný a poslušný pes. Kým doma je pokojný a prítulný, vonku prejavuje svoju energiu a pracovné nasadenie. Miluje pohyb a vyžaduje mentálnu stimuláciu, ktorá mu pomáha udržať psychickú pohodu.

Vzhľad

Rotvajler je silný, svalnatý pes s robustnou stavbou tela. Psy dosahujú výšku 61 – 68 cm a vážia okolo 50 kg, suky sú o niečo menšie (56 – 63 cm, cca 42 kg). Má krátku, hustú čiernu srsť s typickými hnedými znakmi na tvári, hrudi a nohách. Jeho mohutná hlava a široká papuľa mu dodávajú rešpekt, pričom jeho pohyb je energický a vytrvalý.

História plemena

Predkovia rotvajlera siahajú až do čias Rímskej ríše, kde slúžili ako pastierske a strážne psy. V nemeckom meste Rottweil sa v stredoveku stali nepostrádateľnými pomocníkmi mäsiarov pri ochrane dobytka aj majetku. S rozvojom dopravy stratili svoju pôvodnú úlohu, no začiatkom 20. storočia boli uznaní ako služobné plemeno a dodnes sú využívaní v polícii a armáde.

Výcvik a chov

Rotvajler je inteligentný, ale dominantný pes, ktorý potrebuje skúseného a dôsledného majiteľa. Jeho výcvik by mal začať už v šteňacom veku, pričom dôležitá je socializácia s ľuďmi aj inými zvieratami. Pri správnom vedení je vynikajúco ovládateľný a lojálny.

Kvôli svojej sile a ochranárskemu inštinktu si vyžaduje jasné pravidlá a pevnú ruku, no nie tvrdosť. Zanedbaná výchova alebo nesprávne motivované správanie môžu viesť k problémom, preto sa neodporúča pre neskúsených majiteľov.

Zdravie a starostlivosť

Rotvajler je pomerne odolné plemeno, no môže trpieť dedičnými ochoreniami, ako sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov alebo srdcové problémy. Pravidelné veterinárne kontroly, kvalitná strava a dostatok pohybu sú kľúčom k jeho zdraviu. Starostlivosť o srsť je nenáročná – postačí občasné kefovanie.

Je rotvajler pre vás?

Toto plemeno nie je vhodné pre každého. Rotvajler potrebuje aktívneho majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok pohybu, mentálnej stimulácie a dôsledného vedenia. Správne vychovaný rotvajler je oddaným priateľom a spoľahlivým ochrancom, ktorý je vždy pripravený stáť po boku svojho pána.

Fotografia: © bigstockphoto

Aj keď jeho vzhľad môže napovedať inak, za jeho roztomilým vzhľadom sa ukrýva tvrdohlavosť, ktorá môže spôsobiť problémy, ak nie je správne vychovávaný. Tento malý nezbedník potrebuje vyvážený prístup k výchove.

Charakteristika vzhľadu „westíka”

Napriek malej veľkosti je westík veľmi robustne stavaný. Jeho telo je krátke, s hrubým krkom a silnými bedrami. Dôležitou charakteristikou je aj jeho dlhý, rovný a pevný chvost, ktorý meria 13-15 cm. Jeho srsť je špecifická, pozostáva z dvoch vrstiev: pevnej vonkajšej srsti a mäkkej, hustej spodnej podsady.

West highland white teriér sa vyskytuje len v charakteristickej bielej farbe. Jeho oči majú veľmi výrazný, bystrý pohľad, ktorý zvýrazňuje kontrast s čiernym nosom. Aj keď je tento pes malý, dosahuje výšku 23 – 30 cm v kohútiku, s hmotnosťou od 6 do 10 kg v závislosti od pohlavia.

Starostlivosť

Starostlivosť o westíka si vyžaduje špecifický prístup, najmä pokiaľ ide o jeho srsť. Rovnako ako u fúzačov, aj tu je dôležité sa vyhnúť strihaniu a holeniu, pretože to poškodzuje štruktúru srsti a ťažko sa obnovuje. Pokiaľ chcete, aby jeho srsť bola krásna, biela a lesklá, bude to vyžadovať pravidelnú starostlivosť a časté umývanie, najmä ak sa dostane do blata pri vonkajších aktivitách.

Okrem toho je potrebné venovať pozornosť aj zubnej hygiene, pretože toto plemeno má sklon k tvorbe zubného kameňa. Z tohto dôvodu je dôležité začať s údržbou zubov už v rannom veku.

Ak sa rozhodnete pre krmivo pre tohto psa, mali by ste si vybrať kvalitné jedlo určené práve pre tento druh. Nevhodná strava môže spôsobiť zmenu farby srsti na žltkastú, čo nie je príliš atraktívne.

Zdravie

Priemerná dĺžka života westíka je 12 až 16 rokov. Tento pes je vo všeobecnosti zdravý, no môže trpieť niektorými zdravotnými problémami, ako sú kožné alergie, očné ochorenia, potravinová intolerancia (predovšetkým obilniny), či genetická hluchota. Taktiež sa môže vyskytnúť cukrovka alebo šedý zákal.

Jedným z mýtov, ktorý je často spájaný s týmto plemenom, je, že sú ideálne pre alergikov, pretože nepĺznu. Pravdou však je, že alergény môžu byť aj v ich slinách, a preto nie je úplne bezpečné mať westíka, ak trpíte alergiami.

Okrem toho je potrebné sa vyhnúť nadmernému kŕmeniu, pretože westíky majú tendenciu k nadváhe. Obezita môže viesť k ďalším zdravotným problémom a ťažkostiam so schudnutím.

Povaha

Westík je jedno z najpriateľskejších a najveselejších plemien medzi škótskymi teriérmi. Jeho charakter pripomína malého, energického psa, ako je Idefix zo známeho komiksu Asterix a Obelix. Tento pes je neustále plný energie, vždy pripravený na zábavu a veľmi spoločenský.

Westíky sú veľmi verní svojim majiteľom a vytvárajú silné väzby. Napriek tomu sú dosť tvrdohlavé, čo môže spôsobiť problémy pri výchove, najmä ak sa im nedostane dostatočnej pozornosti. Bez správnej výchovy môžu byť hlučné a neústupné, čo môže naraziť na ostatné psy. Preto je dôležité sa pred samotným nákupom porozprávať s chovateľom a oboznámiť sa s rodokmeňom psa, aby ste mali lepšiu predstavu o jeho temperamentných vlastnostiach.

Tento pes sa prispôsobí rôznym životným podmienkam – dokáže žiť v byte, ale aj vo väčšom dome so záhradou. Miluje pohyb na čerstvom vzduchu a záhrada je preňho ideálnym miestom na hranie. Naopak, vysoké schody môžu byť problémom, najmä keď je mladý.

Zaujímavosti plemena

• Idefix zo série Asterix a Obelix bol west highland white teriér.
• Medzi známych majiteľov týchto psov patrili osobnosti ako Charles Darwin, Alfred Hitchcock či Pablo Picasso.
• Títo psi sa objavili aj v reklamách, ako napríklad v kampaniach pre značku whisky „Black and White” alebo automobilku Renault.
• Pri vrhu sa zvyčajne narodí 3 – 5 šteniat, ale rekord v roku 2012 predstavovala samica Isobel, ktorá priviedla na svet až 11 šteniat.

West highland white teriér je naozaj očarujúci a energický pes, ktorý si získa srdcia každého, kto mu poskytne správnu starostlivosť a výchovu. Ak sa rozhodnete pre toto plemeno, nezabudnite zvážiť všetky aspekty jeho charakteru a potrieb, aby váš život s týmto veselým spoločníkom bol šťastný a bez problémov.

Fotografia: © bigstockphoto

Pôvabná postava a vzhľad

Rozdiel medzi gavalieršpanielom a jeho predchodcom spočíva v niekoľkých charakteristikách, vrátane veľkosti a vzhľadu. Gavalieršpaniel je robustnejší, váži až 8 kg a má dlhší nos. Jeho srsť je hodvábna a môže byť v rôznych farbách, ako je čierna s pálením, červená, bielo-oranžová alebo trojfarebná. Tento pes je známy svojím jemným výrazom a pôvabným vzhľadom, ktorý odráža názov „gavalier“ – skutočný šarmantný spoločník.

História plemena – od kráľovských dvorov k moderným domácnostiam

Predkovia gavalieršpaniela, trpasličí španieli, boli obľúbení medzi európskou šľachtou už celé storočia. Kráľ Karol I. a jeho syn Karol II. často mali pri sebe týchto psíkov, ktorí ich sprevádzali na každom kroku. Tieto psíky boli obdivované v umení, napríklad na obrazoch od Antonia van Dycka, kde sú zobrazené po boku kráľovských postáv. Plemeno, pôvodne krížené s inými druhmi, sa do roku 1926 zmenilo na verziu s dlhším nosom, keď americký chovateľ Roswell Eldridge začal hľadať španielov starého typu.

Povaha a správanie gavalieršpaniela

Gavalieršpaniel Kráľ Karol je pes s priateľskou a oddanou povahou. Je veľmi spoločenský, dobre vychádza s deťmi, inými psami aj domácimi miláčikmi. Tento pes sa rýchlo prispôsobuje, je inteligentný a dobre reaguje na tréning. Nie je nervózny a štekať ho málokedy uvidíte, preto nie je ideálnym strážnym psom. Napriek tomu sa môže občas prejaviť jeho poľovnícky inštinkt, keď sa rozhodne loviť myši.

Zdravie a dedičné problémy

Gavalieršpaniel môže trpieť niektorými genetickými chorobami. Medzi najčastejšie patrí syndróm občasného padania (EFS), pri ktorom pes zažíva svalové kŕče spôsobené stresom alebo námahou. Okrem toho, niektorí gavalieršpanieli môžu trpieť syndrómom suchého oka, čo vyžaduje neustálu starostlivosť. Medzi vážnejšie choroby, ktoré sa vyskytujú v tomto plemene, patrí syringomyélia a mitrálna endokardióza (MVD), ktoré môžu viesť k vážnym neurologickým a srdcovým problémom.

Výživa a starostlivosť

Správna výživa je kľúčová pre zdravie gavalieršpaniela. Ich tráviaci systém je prispôsobený na stravu bohatú na mäso. Preto je dôležité vybrať kvalitné krmivo, ktoré obsahuje minimum obilnín. Pri zmene stravy je potrebné prejsť na nové krmivo postupne, aby sa predišlo tráviacim problémom. Keďže majú dlhú srsť, je potrebné ju pravidelne česať, najmä v oblastiach ako sú uši a pod pazuchami, aby sa predišlo plstnateniu.

Výchova a aktivity pre gavaliera

Gavalieršpaniel je pes, ktorý si rád užíva spoločnosť a aktivity. Je ideálnym spoločníkom pre rodiny, jednotlivcov aj starších ľudí, ktorí mu poskytnú dostatok pohybu a pozornosti. Napriek svojej veľkosti je veľmi aktívny a rád sa zapája do hier, prechádzok a rôznych aktivít. Tento pes je veľmi priateľský a rýchlo sa učí, takže je vhodný aj pre začínajúcich majiteľov.

Ako nájsť správneho chovateľa

Ak ste sa rozhodli pre gavalieršpaniela, je dôležité nájsť renomovaného chovateľa, ktorý sa stará o zdravie a pohodu svojich psov. Vyhnite sa chovateľom, ktorí predávajú šteniatka bez preukazu pôvodu a zdravotných testov, pretože to môže viesť k problémom so zdravím a správaním psíka. Dobrý chovateľ vám poskytne potrebné informácie o plemene, zdraví a starostlivosti o šteniatka.

Gavalieršpaniel je skvelý spoločník pre každého, kto hľadá priateľského, inteligentného a oddaného psa. Tento pes sa rád stane súčasťou rodiny a prinesie do domácnosti množstvo radosti a šarmu.

Fotografia: © bigstockphoto

História plemena

Pekinéz má korene v starovekej Číne, kde bol chovaný ako spoločenský pes pre cisárov a šľachtu. Legenda hovorí, že bol výsledkom spojenia leva a opice, čo vysvetľuje jeho odvážnu povahu a jedinečný vzhľad. Počas druhej ópiovej vojny (1860) britskí vojaci priviezli niekoľko pekinézov do Európy, kde si získali popularitu medzi aristokraciou.

Vzhľad a fyzické vlastnosti

Pekinéz je kompaktný pes s krátkymi nohami a robustným telom. Jeho hlava je široká s plochým ňufákom a veľkými tmavými očami, ktoré mu dodávajú výraz inteligencie a sebavedomia. Najvýraznejším znakom plemena je dlhá, hustá srsť, ktorá pripomína leví hrivu.

Základné parametre:

• hmotnosť: 3 – 6 kg
• výška: 15 – 23 cm
• farby: zlatá, červená, čierna, sobolia, biela, krémová
• dĺžka života: 12 – 15 rokov

Povaha a správanie

Pekinéz je sebavedomý, nezávislý a lojálny pes, ktorý si vytvára silné puto so svojím majiteľom. Napriek svojej malej veľkosti má výrazný charakter a môže byť tvrdohlavý. Je ostražitý a voči cudzím ľuďom často rezervovaný, čo z neho robí dobrého strážneho psa.

Hoci nie je príliš aktívny, rád si užíva krátke prechádzky a pokojné chvíle so svojím majiteľom. Nie je vhodný pre hrubé zaobchádzanie, takže sa neodporúča do domácností s malými deťmi.

Starostlivosť a zdravie

Pekinéz si vyžaduje pravidelnú starostlivosť o srsť, aby sa predišlo jej plstnateniu. Dôležité je aj čistenie vrások na tvári, aby sa predišlo infekciám. Kvôli svojej brachycefalickej (skrátenej) lebke môže mať dýchacie problémy a zle znáša vysoké teploty.

Najčastejšie zdravotné problémy:

• brachycefalický syndróm: ťažkosti s dýchaním, chrápanie,
• problémy s očami: vredy rohovky, progresívna atrofia sietnice,
• ortopedické ťažkosti: dislokácia pately, problémy s chrbticou.

Výcvik a výchova

Pekinéz je inteligentný, no tvrdohlavý pes, ktorý môže byť náročný na výcvik. Najlepšie reaguje na pozitívnu motiváciu a trpezlivý prístup. Dôležitá je skorá socializácia, aby sa predišlo jeho sklonu k nedôvere voči cudzím ľuďom a iným zvieratám.

Pre koho je pekinéz vhodný?

Toto plemeno je ideálne pre jednotlivcov alebo páry, ktoré hľadajú pokojného, ale odvážneho spoločníka. Pekinéz sa dobre prispôsobí životu v byte a nepotrebuje veľa pohybu, no vyžaduje si veľa pozornosti a starostlivosti o srsť.

Zaujímavosti o plemene

• Cisári Číny verili, že pekinéz odháňa zlé duchy.
• Počas korunovácie kráľovnej Viktórie bol pekinéz jedným z najobľúbenejších psov britskej šľachty.
• V niektorých ázijských kultúrach sa dodnes považuje za symbol šťastia.

Fotografia: © bigstockphoto

Povaha dobermana

Doberman je predovšetkým strážnym psom, ktorý má výrazné ochranné inštinkty. Je sebavedomý, neohrozený a odvážny, čo ho robí ideálnym kandidátom pre prácu v polícii alebo armáde. Jeho povaha nie je však len o tvrdosti. Správne vychovávaný pes je schopný byť veľmi jemný a prítulný, milujúci svoju rodinu, najmä ak je jeho majiteľ kompetentný, trpezlivý a dôsledný. V kruhu svojej rodiny je doberman verný, milujúci a ochranný, pričom svoje deti ochraňuje s neochvejnou oddanosťou.

Doberman nie je agresívny voči cudzím bez dôvodu. Naopak, správne socializovaný pes nebude útočiť bez predchádzajúcej výzvy, čo znamená, že aj keď má prirodzený sklon byť ostražitý, agresivita nie je jeho automatickou reakciou.

Vzhľad dobermana

Doberman je pes so silnou a atletickou postavou, ktorý na prvý pohľad vyžaruje energiu a rozhodnosť. Mnoho ľudí ho vníma ako hrozivého strážcu, čo zodpovedá jeho povesti z filmu a televízie. Má elegantnú siluetu, hrdý postoj a často prísny výraz, ktorý podčiarkuje jeho rolu ako psa s vysokým pracovným nasadením.

Doberman je stredne veľký pes, ktorého výška sa pohybuje od 63 do 72 cm pri pleci a jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 30 až 40 kilogramami. Jeho srsť je krátka a lesklá, čo podčiarkuje jeho elegantný vzhľad. Srsť je bez podsady, čo znamená, že je ľahko udržiavateľná, aj keď si vyžaduje pravidelné čistenie. Doberman je najčastejšie čierny alebo hnedý s charakteristickým pálením, ale môže sa vyskytovať aj v iných farbách, ako je modrá alebo plavá, hoci tieto varianty nie sú uznávané vo všetkých chovateľských organizáciách.

Historicky sa u dobermanov vykonávalo kupírovanie uší a chvosta, čo malo za cieľ zvýšiť ich ochrannú funkciu. Dnes sa však táto prax vo väčšine krajín zakázala a doberman sa častejšie objavuje s prirodzenými, nepokosenými ušami a dlhým chvostom, čo mu dodáva priateľskejší vzhľad.

História plemena

Príbeh plemena doberman začína v 19. storočí v Nemecku, kde Friedrich Louis Dobermann, miestny vyberač daní, začal pracovať na chove psa, ktorý by spĺňal požiadavky na osobnú ochranu. S cieľom získať inteligentného, ostražitého a silného psa, krížil rôzne plemená, ako je rotvajler, nemecký ovčiak a pinč. Výsledkom jeho snahy bol pes, ktorý sa rýchlo stal obľúbeným medzi políciou a armádou.

V priebehu 20. storočia sa doberman stal uznávaným nielen ako pracovný pes, ale aj ako pes vhodný pre rodiny, ak je správne vychovaný. Počas oboch svetových vojen sa doberman stal známym ako vojenský pes, vďaka svojej neohrozenosti a schopnosti pracovať v ťažkých podmienkach.

Chov a výber dobermana

Dnes sa chov dobermanov zameriava na rôzne oblasti, od služobných psov po rodinných spoločníkov. Kým pracovní dobermani stále dominujú v policajných a vojenských službách, v súčasnosti sa čoraz viac chovajú aj ako rodinné a spoločenské psy. Pri výbere dobermana ako domáceho spoločníka je dôležité zvoliť chovateľa, ktorý sa zameriava na vyváženú a priateľskú povahu psa.

Starostlivosť a výcvik

Doberman je pes, ktorý vyžaduje intenzívnu fyzickú a psychickú aktivitu. Nie je to pes, ktorý by sa uspokojil len s krátkou prechádzkou. Tento pes sa rád zapája do rôznych aktivít, ako sú agility, obedience alebo hry, ktoré podporujú jeho inteligenciu. Doberman potrebuje skúseného a dôsledného majiteľa, ktorý mu poskytne dostatok tréningu, socializácie a psychického vyžitia.

Pretože je to veľmi aktívny pes, ktorý má silný ochranný inštinkt, je dôležité začať s jeho socializáciou už v šteňacom veku, aby sa z neho stal dobre vyvážený a priateľský spoločník. Vhodným výcvikom sa doberman môže stať nielen spoľahlivým strážcom, ale aj milovaným a poslušným členom rodiny.

Záver

Doberman je pes, ktorý spojil krásu a silu, odvahu a oddanosť. Aj keď jeho vzhľad môže pôsobiť impozantne, v správnych rukách je tento pes vynikajúcim spoločníkom a ochranným psom. S dobrým výcvikom a starostlivosťou sa stáva verný priateľ, ktorý bude so svojím majiteľom prechádzať životom so silným zmyslom pre lojalitu a ochranu.

Fotografia: © bigstockphoto

Pôvod

Plemeno zlatého retrievera má šľachtické korene v Anglicku. Síce je to len pôvodcom nápadu jeho vyšľachtenia. Lord Tweedmouth chcel vyšľachtiť plemeno, ktoré bude aj lovecké aj spoločenské. Toto všetko sa udialo na konci 19. storočia. Oficiálne bolo plemeno uznané až začiatkom 20. storočia , v roku 1903, pričom oficiálne meno dostalo plemeno až v roku 1920 a to názov zlatý retriever.

Podľa viacerých historiek ho ľudia v minulosti využívali aj pri love rýb, kde nielen pomáhal pri nosení lán pri rybárskych lodiach, ale aj chytaní rýb, ktoré utiekli zo siete.

Stavba tela

Zlatý retriever má veľmi milý výraz, statnú a symetrickú postavu. Jeho chrbát je rovný a pevný so širokým hrudníkom, pričom predné nohy má rovné a zadné svalnaté.  Má širokú lebku s čiernym nosom,  s papuľou, ktorá nie je príliš dlhá, s dobrosrdečnými tmavohnedými očami. Uši máju strednú dĺžku do roviny očí. Chvost mu dosahuje až k pätám. Jeho mohutná kostra, na ktorej je dobre rozložené svalstvo mu umožňuje jeho elegantnú chôdzu.

Zlatý retriever má už predurčujúcu zlatú farbu srsti, ktorá sa vekom stáva stále bledšou. Nesmie byť červená a mahagónová. Srsť je rovná, niekedy mierne zvlnená, a má nepremokavú podsadu.

Povaha

Má veľmi citlivú povahu, preto pri jeho výcviku nesmie byť použité násilie. Jeho výchova je ľahká, lebo je veľmi učenlivý. Na svojho pána je veľmi fixovaný, a z tohto dôvodu nesmie byť ani umiestnený v koterci mimo rodiny. Musí mať neustále kontakt s rodinou, v ktorej sa nachádza, a jeho pán mu musí venovať aspoň minimálnu pozornosť. V prípade, že trpí nedostatkom pozornosti, tak u neho môžu nastať poruchy chovania. Keďže má veľmi miernu povahu, tak z neho strážca domu nikdy nebude, lebo mu chýba hryzavosť.

Na základe svojej mierumilovnej povahy je toto plemeno často využívané ako terapeutický, záchranársky alebo vodiaci pes pre nevidiacich alebo sluchovo postihnutých.

Je to veľmi aktívne plemeno, a preto je potrebné, aby bol zamestnaný, inak môže trpieť obezitou alebo poruchami správania. Môže byť zamestnaný napríklad aportovaním alebo inými kynologickými športami.

Starostlivosť

Je potrebné si dať pozor na kvalitu stravy. Ako šteniatko musí byť kŕmené kvalitnou stravou, aby sa dobre a správne vyvíjalo. Dospelý pes musí mať dôraz na stravu na základe vyťaženosti, ak je vyťaženie psa väčšie, musí byť jeho strava energeticky bohatá. Ak je pes vnútorný, tak musí mať stravu energeticky slabšiu, lebo toto plemeno má sklon k obezite. Psík senior, by mal rovnako ako pri iných plemenách, dostávať stravu, ktorá je bohatá na minerály a vitamíny.

V prípade, že chodíme so psíkom na výstavy, tak musí byť strihaný tak najneskôr dva týždne pred výstavou. Je dobré ho odmalička učiť na kúpanie, a na vyčesávanie, pričom je dobré používať kefu, ktorá je zakončená guľôčkami.

Video:

Fotografia: © bigstockphoto

História

Aljašský malamut sa začal chovať na severozápade Aljašky, kde bol na začiatku používaný na ťahanie majetku ľudí, ktorí boli donútení pri tuhých mrazoch sa sťahovať. Na začiatku svojej druhovej éry sa malamut choval ako pomocník pri sťahovaní, neskôr ako pomocník pri ťažbe zlata a pri love medveďov, tuleňov a inej  zveri.

Ich meno je odvodené od kmeňa inuitov, ktorých označovali ako Mahlemuti či Mahlemiu. Tento kmeň úplne začlenil malamutov do svojej komunity, a týmto u nich rozvíjal priateľskosť, inteligenciu a viedol ich k pomoci ľuďom.

Malamuti sa začali na základe svojej sily taktiež využívať v záprahoch, nielen u bežných ľudí, ale aj u kráľovskej kanadskej jazdnej polícii. Pri využívaní sa u psích záprahov ich krížili s rôznymi európskymi plemenami, ale aj s plemenom sibírskeho huskyho, čo skoro viedlo k ich vyhynutiu.

Stavba tela

Toto plemeno má ťažké kosti a tým sa stáva ťažkým a mohutným sám. Nemá ale ťarbavý pohyb, práve naopak, pohyb je veľmi svižný a akčný. Dorastá do výšky 66 – 56 cm, kde veľkosť určuje hlavne pohlavie, a váhovo je to okolo 32 – 43 kg. Tieto predispozície ich predurčili ako ťahačov

Má širokú hlavu s masívnym ňufákom, uši sú vzpriamené trojuholníkového tvaru, ktoré sa vzhľadom na veľkosti hlavy, zdajú malé. Nohy sú svalnaté. Chvost je na konci zakrútený. Oči má mandľového tvaru.

Farebne má na srsti rôzne odtiene sivej a čiernej, pričom na tvári ma typickú bledú masku a biele sfarbenie na nohách a v spodných častiach tela.

Povaha

Ako sme už spomínali, tak táto rasa je veľmi priateľská, inteligentná a zvyknutá žiť s ľuďmi, teda veľmi spoločenská. Má jemnú povahu a má rád deti, ale aj napriek tomu netreba zabúdať na ich silu. Deti nesmú fyzicky ubližovať psíkovi, čím učíme deti láske k zvieratám, a taktiež učíme psíkov na ľudskú spoločnosť.

Starostlivosť

Malamut svoju podsadu spod chlpov stráca počas troch týždňov, a to všetko naraz. V tomto období je potrebné vysávanie a upratovanie na dennom poriadku. V prípade, že je teplota vyššia po celý rok, tak sa objavuje pĺznutie celoročne. Malamut sa zásadne čistí sám, ako mačka, oblizuje si chlpy, a preto sa kúpe minimálne, tak jeden krát do roka, alebo menej. Malamutov zásadne nestriháme, prípadne občas češeme.

Pre ich vývoj je dôležité, aby mali kvalitné krmivo. Málo zjedia, aj napriek tomu, že milujú jedlo. Zloženie jedla závisí od ich metabolizmu a aktivity.

Väčšina z nich dospieva vo veku deviatich mesiacov, pričom sa mení aj strava. Šteniatka zvyčajne kŕmime 3x denne. Pri zmene stravy sa riaďte svojimi skúsenosťami alebo sa poraďte s veterinárom.

S ich výcvikom začíname od 6 mesiacov, kedy by mal byť ich pohybový systém už vyvinutý.

Potrebujú veľa pohybu, načo treba zabúdať hlavne ak žijú v byte.

Pri našich teplotách v lete potrebujú dostatočný a pravidelný pitný režim, a do vody môžeme pridať aj kocky ľadu. V lete by nemali mať veľmi veľkú aktivitu, aby sa nevysilil a nezahriali. V prípade, že psíka chováme vonku, tak nesmie byť bez prístrešku, a v prípade námahy v zime, ho musíme nechať vysušiť v teple.

V prípade, že sa rozhodneme, že bude bývať vonku, tak musí mať dostatočne veľký výbeh a plot musí byť vysoký aspoň 2 metre. Búdu treba vystlať slamou, pričom jej strecha musí byť odklápateľná a rovná.

Video:

Fotografia: © bigstockphoto, video: youtube