Psy a ich srsť

Psy majú rôznu štruktúru srsti, ktorá je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť odolávať chladu. Niektoré plemená majú krátku srsť, iné dlhú, a niektoré, ako naháči, nemajú žiadnu srsť. Srsť chráni psy pred chladom, no nie každý pes má dostatočnú izoláciu. Kvalita a hustota srsti ovplyvňuje to, ako pes znáša teplotné výkyvy.

Vek a zdravie psa

Rovnaký problém môžeme vidieť u rôznych vekových kategórií psov. Šteniatka si ešte nedokážu efektívne regulovať telesnú teplotu, a preto je pre ne vhodné nosiť oblečenie, aby sa chránili pred chladom. Starší psi s problémami pohybového aparátu alebo tými, ktorí prešli operáciou, tiež potrebujú pomoc pri udržiavaní tepla. Naopak, zdravý a aktívny pes, ktorý sa pohybuje vonku, môže teploty zvládať lepšie, no stále je dôležité mať na pamäti jeho pohodlie.

Aktivita psa a oblečenie

Rovnako ako u športujúcich ľudí, aj psí športovci, ktorí sa venujú disciplínam ako agility či dogfrisbee, generujú teplo pri výkone, ale po ňom potrebujú oddych. Pred aktivitou je dobré psíka zahriať, po aktivite zase ochrániť jeho svaly pred prechladením. Oblečenie môže byť nápomocné nielen pri výkone, ale aj pri odpočinku, kedy pes potrebujú teplotnú stabilitu.

Dôležitosť oblečenia v daždi

Nie len zima, ale aj dážď je faktor, ktorý môže ovplyvniť komfort psa. Mokrá srsť môže veľmi rýchlo ochladiť psa, aj keď je jeho srsť pôvodne schopná chrániť pred chladom. Pršiplášte sú skvelým spôsobom, ako zabezpečiť, aby pes nezmokol a neprechladol. Tieto oblečky nielenže chránia pred dažďom, ale aj pomáhajú uchovať telesné teplo.

Mikiny a topánky

Mikiny sú vhodné na chladnejšie dni, kedy teplota nie je ešte tak nízka, aby si pes vyžadoval bundu. Oproti tomu bundy poskytujú silnejšiu ochranu pred mrazom. Dôležitým doplnkom sú aj topánky pre psov, ktoré chránia labky pred ostrými predmetmi či primrznutým snehom v zime. Tieto drobnosti môžu výrazne zlepšiť komfort psa počas vonkajších aktivít.

Obliekanie psov nie je len o estetike, ale môže byť aj nevyhnutnosťou. To, či váš pes potrebuje oblečenie, závisí od jeho zdravia, veku, typu srsti a toho, aké podmienky vonku panujú. Každý pes je jedinečný, preto je dôležité poznať jeho potreby a prispôsobiť oblečenie jeho individuálnym požiadavkám. Oblečenie môže byť nielen praktické, ale aj štýlové – rozhodnutie je na vás.

Fotografia: © bigstockphoto

Ako vybrať správne topánky pre psa?

Pri výbere psích topánok je najdôležitejšie, aby vášmu psovi perfektne sedeli a neobmedzovali ho v pohybe. Zle padnúca topánka môže byť pre psa nepríjemná – buď mu neustále schádza z labky, alebo ho príliš zviera a spôsobuje nepohodlie. Aby ste sa vyhli takýmto problémom, je potrebné venovať pozornosť výberu správnej veľkosti a typu topánky.

Aj keď zvolíte ideálny model, váš pes si na ne nemusí okamžite zvyknúť. Mnoho psov pri prvom obutí reaguje rozpačito – môžu sa tváriť, akoby ste im na labky pripevnili ťažké závažia, a odmietať sa pohnúť. To je úplne normálne. Aby ste im adaptáciu uľahčili, začnite s ľahšími modelmi a doprajte im čas na postupné zoznámenie sa s novým doplnkom. Rozhodne nečakajte so zavádzaním topánok až na chvíľu, keď ich bude pes akútne potrebovať.

Kedy sa oplatí používať psie topánky?

Psie topánky majú široké využitie v rôznych situáciách.

Ochrana pred horúcim povrchom

V letných mesiacoch môže byť asfalt rozpálený natoľko, že spôsobí psovi bolestivé popáleniny na citlivých labkách. Ak bývate v meste, kde je horúci betón alebo dlažba nevyhnutnosťou, ochranné topánky sú ideálnym riešením. Vďaka nim sa váš pes môže bezpečne prechádzať aj počas najteplejších dní bez rizika zranenia.

Bezpečnosť v zime

Zimné topánky pre psov chránia labky pred chladom, ľadom a snehom. Vo veľkých mestách sú chodníky často posypané soľou alebo ostrými kamienkami, ktoré môžu dráždiť pokožku alebo spôsobiť drobné rezné rany. Niektoré psy, najmä tie s dlhou srsťou, majú navyše problém s hromadením snehu medzi vankúšikmi na labkách, čo im môže spôsobovať bolesť a diskomfort.

Ochrana pred zranením

Ak sa váš pes poraní na labke, topánka môže pomôcť zabrániť ďalšiemu podráždeniu alebo infekcii rany. V prípade zdravotných problémov, ako sú napríklad trhliny na vankúšikoch, alergie alebo citlivá pokožka, môžu byť psie topánky nenahraditeľnou pomôckou.

Výlety do náročného terénu

Ak radi chodíte na túry alebo sa so svojím psom pohybujete v náročnejšom teréne, outdoorové topánky sú skvelou voľbou. Pomáhajú chrániť labky pred ostrými kameňmi, tŕňmi či inými nebezpečenstvami, ktoré môžu na neudržiavaných trasách číhať.

Dovolenka pri mori

Mnohí majitelia psov si neuvedomujú, že aj pláže môžu byť pre ich psích spoločníkov nebezpečné. Horúci piesok, ostré mušle či nečakané stretnutie s morským ježkom môžu rýchlo pokaziť dovolenku. Ľahké letné topánky dokážu psovi poskytnúť ochranu aj v týchto situáciách.

Ako vybrať správny model?

Psie topánky sú dostupné v rôznych prevedeniach, pričom každý typ je určený na iné použitie.

• Jednoduché ochranné topánky – ľahké modely s pogumovanou spodnou časťou, vhodné na bežné mestské prechádzky.
• Outdoorové topánky – pevné modely s hrubšou podrážkou, ideálne do horského terénu.
• Zimné topánky – zateplené modely, ktoré poskytujú ochranu pred chladom, snehom a soľou.
• Letné topánky – vzdušné, ľahké a priedušné modely určené na horúce dni.

Investícia do kvalitných psích topánok sa oplatí najmä vtedy, ak váš pes pravidelne čelí nepriaznivým podmienkam. Pri výbere sa vždy riaďte nielen dizajnom, ale predovšetkým funkčnosťou a pohodlím vášho psa.

Ako zvoliť správnu veľkosť?

Správne určenie veľkosti topánok môže byť pre majiteľov výzvou. Každý výrobca používa mierne odlišné značenie, takže spoliehať sa len na odporúčania pre konkrétne plemená nemusí byť spoľahlivé.

Najlepší spôsob, ako určiť veľkosť, je odmerať labku psa. Postupujte nasledovne:

1. položte psa na tvrdý povrch a nechajte ho stáť prirodzene.
2. položte pod jeho labku papier a obkreslite ju ceruzkou.
3. zmerajte šírku a dĺžku nakreslenej labky a porovnajte ju s tabuľkou veľkostí výrobcu.

Ak máte možnosť, odporúča sa topánky vyskúšať priamo v predajni. Tak si budete môcť overiť, či vášmu psovi sedia a či sa v nich cíti prirodzene. Pri skúške ho nechajte pár minút chodiť – ak sa pohybuje neprirodzene alebo si ich neustále snaží dať dole, môže byť potrebná iná veľkosť alebo model.

Psie topánky sú praktickým doplnkom, ktorý môže vášmu štvornohému priateľovi výrazne uľahčiť život. Či už chránia pred horúčavou, zimou, zraneniami alebo nebezpečnými terénmi, sú skvelou investíciou do pohodlia a zdravia vášho psa. Správny výber modelu a veľkosti zabezpečí, že ich váš pes bude nosiť bez problémov a vy budete mať istotu, že je v bezpečí, nech už ho vezmete kamkoľvek.

Fotografia: © bigstockphoto

Labradorský retríver

Labrador je veselý, inteligentný a priateľský pes, ktorý miluje deti a ľahko sa učí. No ide o veľkého psa, ktorý potrebuje dostatok pohybu. Ak sa mu nevenujete, rýchlo priberie a stratí kondíciu. Najlepšie sa hodí do väčších bytov alebo k rodinám, ktoré majú možnosť často s ním chodiť na dlhé prechádzky.

Zlatý retríver

Zlatý retríver je skvelý rodinný pes, ktorý vyniká trpezlivosťou a láskavou povahou. Rovnako ako labrador, aj on potrebuje dostatok pohybu, preto sa hodí do aktívnej rodiny. Jeho dlhá srsť si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, no na oplátku vám ponúkne oddanú a milujúcu spoločnosť.

Kavalier King Charles španiel

Tento malý španiel je ideálny pre rodiny s deťmi. Je hravý, priateľský a rýchlo si zvykne na život v byte. Nepotrebuje extrémne veľa pohybu, no vyžaduje pozornosť a blízkosť rodiny. Pri výbere šteňaťa si dajte pozor na zdravotný stav, keďže toto plemeno má sklon k srdcovým ochoreniam.

Stafordšírsky bulteriér

Aj keď má bojovú históriu, dnes je staford známy ako priateľský a oddaný pes, ktorý sa skvelo hodí do rodiny. V anglicky hovoriacich krajinách mu dokonca hovoria „psia opatrovateľka”. Je menšieho vzrastu, čo ho robí vhodným do bytu, a jeho krátka srsť si nevyžaduje náročnú starostlivosť.

Írsky seter

Ak máte radi elegantné plemená, írsky seter je skvelou voľbou. Je inteligentný, hravý a mimoriadne aktívny. Potrebuje každodennú dôkladnú prechádzku alebo beh, inak môže byť nepokojný. Hodí sa k rodinám, ktoré majú radi pohyb a aktivity v prírode.

Anglický špringeršpaniel

Tento stredne veľký pes je priateľský, inteligentný a skvelo vychádza s deťmi. Pôvodne bol loveckým psom, dnes sa často uplatňuje aj ako rodinný spoločník. Potrebuje pravidelný pohyb a duševnú stimuláciu.

Vipet

Vipet je tichý a nenáročný pes, ktorý sa skvelo hodí do bytu. Nie je tak hravý ako iné plemená, no výborne si rozumie s deťmi a je mimoriadne prítulný. Násilie je mu cudzie, no treba dbať na jeho lovecký inštinkt a venovať pozornosť, kde ho pustíte na voľno.

West Highland White teriér

Westík je veselý, hravý a miluje deti. Ako správny teriér má svoju hlavu, no pri dôslednej výchove sa stane verným rodinným spoločníkom. Pravidelné trimovanie srsti zabezpečí, že nebude púšťať chlpy.

Pudel

Pudel patrí medzi najinteligentnejšie plemená a je skvelou voľbou pre rodiny s deťmi. Menšie varianty (toy a trpasličí) sú vhodné aj pre deti, ktoré ho zvládnu venčiť, zatiaľ čo stredný a veľký pudel exceluje v športe a aktivitách. Aj keď jeho srsť vyžaduje častú starostlivosť, nepĺzne.

Grifón

Ak hľadáte niečo menej bežné, grifón by mohol byť pre vás to pravé. Tento drobný psík s roztomilou tváričkou je hravý, priateľský a oddaný svojej rodine. Nie je vhodné ho nechávať dlhé hodiny osamote, pretože miluje spoločnosť.

Pri výbere psa do bytu a k deťom nezabudnite zvážiť nielen jeho vzhľad, ale aj povahu a potreby plemena. Správna voľba vám zaručí spokojnosť a harmonické spolunažívanie s novým členom rodiny.

Fotografia: © bigstockphoto

Aké plemeno je vhodné do bytu?

Pre život v byte sú ideálne spoločenské plemená, ako napríklad bišónik, čivava, pudel či čínsky chocholatý pes. Tieto psy sú malé, nenáročné na priestor a majú priateľskú povahu, čo ich predurčuje na život v mestskom prostredí. Avšak, výber psa do bytu nie je obmedzený len na tieto rasy. Skôr než sa rozhodnete, je dôležité zvážiť, koľko času a energie ste ochotní svojmu psovi venovať, a čo mu v rámci svojich možností dokážete poskytnúť.

Pes je záväzok, ktorý môže trvať aj 10 až 15 rokov, a preto k jeho výberu treba pristupovať zodpovedne. Nevyberajte si psa len podľa veľkosti alebo vzhľadu, ale najmä podľa jeho temperamentu. Ak máte na výber z viacerých plemien, určite si naštudujte čo najviac informácií o konkrétnych plemenách a nezabudnite sa poradiť s majiteľmi psov, ktorí už majú skúsenosti so životom s psom v byte.

Čo ak chcete väčšie plemeno do bytu?

Mnohí majitelia veľkých psov sa pýtajú, či je možné mať aj veľkého psa v byte. Odpoveď je áno. Aj väčšie plemená môžu v byte byť spokojné, pokiaľ im zabezpečíte dostatok priestoru na pohyb a aktivity. S väčšími psami však prichádza aj väčšia zodpovednosť. Takýto pes potrebuje pravidelné a dlhšie prechádzky, ako aj viac starostlivosti a financií na stravu a hygienu. Preto je dôležité zvážiť, či máte dostatok času a energie na to, aby ste sa o veľkého psa správne postarali.

Nezáleží však na tom, či si vyberiete malého alebo veľkého psa – rozhodujúce je vaše prístup k starostlivosti o neho. Ak sa k nemu budete správať zodpovedne, pes vám bude vďačný a vy s ním budete mať radosť zo života, či už v byte, alebo v dome.

Príprava na príchod šteniatka

Pripraviť sa na príchod šteniatka do bytu je nevyhnutné. Prvým rokom so šteniatkom vás čaká veľa radosti, ale aj niekoľko výziev. Je to obdobie, keď sa šteňa učí o svete okolo seba a jeho zvedavosť môže viesť k deštruktívnemu správaniu, najmä v období výmeny mliečnych zubov (4. – 7. mesiac). Psy môžu počas tohto obdobia ničiť veci, hrýzť káble a nenechať nič na pokoji.

Aby ste minimalizovali škody, je dôležité pred príchodom psa upraviť domov. Zabezpečte všetky potenciálne nebezpečné predmety, ako sú elektrické káble, a odstráňte cennosti na miesta, kde k nim pes nebude mať prístup. Zároveň mu pripravte vhodné hračky, ktoré nie sú malé a nemôže ich ľahko zničiť. Vždy dbajte na to, aby mal pes dostatok podnetov a aktivít, aby sa nenudil.

Ak psa poriadne vybeháte pred odchodom z domu, pomôže to znížiť riziko, že začne ničiť veci. Unavený pes si často nájde miesto na odpočinok a väčšinu dňa prespí.

Pes doma: Príprava na odlúčenie

Jednou z najväčších výziev pri chove psa v byte je jeho prispôsobenie sa na vašu neprítomnosť. Najlepšie je začať odchádzať na krátke časové úseky a postupne predlžovať dobu odlúčenia. Týmto spôsobom sa pes naučí, že aj keď odídete, vždy sa vrátite. Pomôže to zmierniť jeho stres a znížiť úzkosť.

Ak aj po tejto príprave pes stále prejavuje známky separačnej úzkosti – breše, zavíja alebo sa pomočí, bude potrebné sa poradiť s odborníkom. Zvážte návštevu veterinára alebo odborníka na výcvik, ktorí vám pomôžu s týmto problémom.

Pravidlá na sídlisku: Úcta k susedom

Mnoho ľudí má obavy z toho, že majitelia psov na sídliskách nebudú dostatočne pozorní pri údržbe verejných priestranstiev. Preto je nevyhnutné, aby sme ako majitelia psov dbali na poriadok a ohľaduplnosť k ostatným. Po každej prechádzke je potrebné upratať exkrementy, aby sme neohrozovali čistotu prostredia a nezhoršovali vzťahy so susedmi.

Okrem toho je vhodné informovať sa o miestnych nariadeniach týkajúcich sa držania psov, aby ste dodržiavali pravidlá o ich pohybe a starostlivosti o ne.

Pes ako člen rodiny

Každý pes potrebuje starostlivosť, pozornosť a lásku. Ak zodpovedne pristúpite k chovu psa v byte, nie je dôvod, prečo by sa pes nemohol cítiť šťastne. Je to len na nás, ako sa o nášho štvornohého priateľa postaráme, aby vyrástol do zdravého, vyrovnaného a poslušného psa. S láskou, starostlivosťou a trpezlivosťou môže byť život s ním v byte rovnako naplňujúci ako v rodinnom dome.

Fotografia: © bigstockphoto

V absolútnej väčšine prípadov v skutočnosti alergénom nie je samotná srsť zvieraťa, ale bielkoviny, ktoré obsahujú psie sliny, odumreté čiastočky kože, pot, moč a výkaly. Alergiu ďalej vyvolávajú roztoče, ktoré sa nachádzajú v srsti psa a tiež peľ, ktorý sa na srsti zachytáva vonku počas prechádzok.

Niektorí ľudia si myslia, že ak si zadovážia krátkosrstého psa, alergii sa vyhnú. Aj krátkosrsté plemená však vyvolávajú alergiu. Vyšľachtené sú tiež plemená psov bez srsti. Títo tzv. naháči sú pre väčšinu alergikov lepšou voľbou, než dlhosrsté plemená, v ktorých dlhej a hustej srsti sa zachytí oveľa viac alergénov. Avšak aj pri naháčoch si treba uvedomiť, že alergény sa nachádzajú aj v odumretých čiastočkách pokožky a slinách psa, takže alergické reakcie sa môžu dostaviť aj v prípade, že chováte takéhoto psa. Chov psa bez srsti je dobrou voľbou hlavne pokiaľ máte alergiu len na roztoče a peľ, ktorý sa zachytáva v srsti psa.

Jednou z možností ako bojovať proti alergii je užívanie liekov proti alergii. Toto však nie je najlepšie riešenie, pretože lieky je treba užívať počas celého života psa, teda niekoľko rokov a nepretržitému užívaniu liekov počas takej dlhej doby by sa určite každý radšej vyhol.

Ako teda zmierniť alergické prejavy inou cestou? Dôležitým krokom je dôsledné upratovanie bytu a priestorov, kde sa pes zdržiava, pretože alergény sa ľahko dostanú do okolia. Treba si zadovážiť veľmi kvalitný vysávač a prach a nečistoty z podlahy, kobercov aj nábytku vysávať čo možno najčastejšie. Podlahy a nábytok je tiež potrebné často umývať vlhkou handrou. Ďalej by ste mali čo najčastejšie prať závesy, záclony a deky. Na čistenie existujú aj rôzne špeciálne čistiace prostriedky, prísady do prania a spreje na odstraňovanie alergénov.

 Najideálnejšie je čistiť aj vzduch, čo však nie je jednoduché. Môžete vyskúšať filtre, čističky a zvlhčovače vzduchu, niektorým môžu pomôcť, ale nie každý alergik je s nimi úplne spokojný.

Samozrejme, veľmi dôkladne treba upratovať aj pelech vášho psa. Takisto je dôležité pravidelne kúpať psa. Na trhu sa dajú zohnať prípravky, ktoré odstraňujú alergény priamo zo srsti zvieraťa. Účinok týchto prípravkov je však pomerne krátkodobý, takže vášho psa budete musieť kúpať pomerne často.

Alergici by sa nemali so psíkom pričasto maznať, pretože priamy kontakt so zvieraťom alergiu zhoršuje. Rozhodne by nemali dovoliť psovi chodiť do vlastnej postele.

Všetky uvedené opatrenia pomôžu alergiu zmierniť, avšak ak ste naozaj silný alergik, je možné, že so psíkom napriek tomu nebudete môcť dlhodobo žiť v jednej domácnosti. Ľahší alergici by si však nemali zúfať, mnohí z nich napriek alergii dokážu pri dodržiavaní určitých opatrení so psíkom prežiť veľa šťastných a radostných rokov.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Malé plemená psíkov sa všeobecne dožívajú vyššieho veku než veľké a obrovské plemená psov. V priemere žijú veľké psy okolo 10 – 12 rokov a malé o pár rokov dlhšie. Zväčša si toto starnutie neuvedomujeme. Stratu zraku si psík dokáže skvele kompenzovať výnimočným čuchom a dobrým sluchom.

Strata kondície a priberanie na hmotnosti

Jedným z najviditeľnejších znakom starnutia je strata kondície. Psíkovi sa opotrebúvavajú kĺby a chrupavky, kosti rednú, zhoršuje sa využite živín z potravy a tak psík stráca najprv tukové zásoby a potom aj svalovinu. Alebo aj naopak – znížená fyzická námaha spôsobuje priberanie na váhe, čo má za následok ešte vyššiu záťaž na kĺby. Psík viac oddychuje a často sa aj zvyšuje chuť do jedla.

Čo s tým? Najlepšie je úprava kŕmnej dávky – ak kŕmite psíka komerčnými granulami, prejsť na granule pre seniorov. Túto zmenu je treba robiť postupne. Ak ho kŕmite surovou stravou či jedlom od stola, treba znížiť energetický príjem.

Strata zraku a sluchu

Neplatí to v 100% prípadov, ale mnoho starých psíkov vekom stráca zrak. Najskôr to začína jemným zákalom, psík vidí za šera oveľa slabšie, postupne vidí len obrysy a pohybujúce sa objekty, no nedokáže „zaostriť“. Až môže stratiť zrak úplne.

Predchádzať tomu je veľmi ťažké, do istej miery pomáha pestrá strava s dostatkom všetkých vitamínov, hlavne vitamínu A. Ak váš psík stráca zrak, nepanikárte, psík si pamätá svoj domov, problémy mu môžu robiť schody a zmeny v postavení nábytku.

Náchylnosť na ochorenia

Žiaľ najnepríjemnejšou stránkou starnutia je znížená imunita a opotrebovanie tela a vnútorných orgánov. Psíci majú väčšiu šancu ochorieť v porovnaní s mladými psíkmi. Najčastejšími ochoreniami vo vysokom veku sú choroby kĺbov, očí, často im „odchádzajú“ obličky a zuby sú pokryté zubným kameňom a ďasná sú zapálené. Preto je u starých psíkov najdôležitejšia prevencia – pravidelné zdravotné prehliadky u veterinára.

Ten správny veterinár vášho psíka pri ročnej prehliadke prezrie celého a upozorní vás na hroziace zdravotné problémy, zváži ho doporučí vám preňho správne krmivo či výživové doplnky. U psíkov starších ako 7 rokov sa odporúča raz ročne vyšetriť krv – predídete tým mnohým nepríjemnostiam a mnohé ochorenia ak sa včas odhalia, dajú sa ešte liečiť.

Autor: MVDr. Eva Fiľarská, fotografia: © bigstockphoto

Psící žijúci vonku

Zvláštna opatera počas zimy patrí hlavne psom žijúcim celoročne vonku. Tí sa zväčša prispôsobili a oproti psom žijúcim v domácnosti majú omnoho hustejší kožuch, ktorý ich chráni pred nízkymi teplotami aj pred dažďom či snehom.

Najdôležitejšie je počas zimy zabezpečiť psíkovi dostatočne zateplenú búdu. Tú môžete zatepliť polystyrénom,  rôznymi izolačnými materiálmi alebo niektorí majitelia používajú aj výhrevné podlahy. Záleží od konkrétneho plemena, odolnosti psa aj možností chovateľa. Ak je psík v koterci, nezabúdajte aj na jeho podlahu, ideálne sú drevené dosky.

Podávanie teplejšej vody na pitie a jej častejšia výmena počas mrazivých dní je nevyhnutná. Počas extrémnych mrazov je lepšie zatvárať psa do interiéru, pozor však, aby nebol veľký teplotný rozdiel medzi teplotou v koterci a miestnosti, kam psa počas noci umiestnite.

Psy majú počas zimy zvýšené energetické nároky – telo totiž potrebuje vytvárať omnoho viac tepla než v inom ročnom období. A preto je dobré podávať psíkom kvalitnejšie krmivo s vyšším obsahom energie.

Bytoví miláčikovia

U psíkov chovaných v domácnosti je to jednoduchšie. Ak nemá psík dostatočne hrubý kožuštek, je potrebné ho obliekať. Či už si preňho oblečenie vyrobíte zo starého detského oblečenia alebo si ho kúpite, je to na vás. Základom je, aby ho ochránilo pred mrazom a snehom. V tomto období sú veľmi časté ochorenia dýchacích a močových ciest. Správnym obliekaním viete znížiť riziko prechladnutia.

Veľmi dôležité je po každej prechádzke v zime vonku umyť dôkladne labky. Vo väčšine miest sa chodníky solia a táto soľ dokáže napáchať škody na citlivých psích vankúšikoch. Topánky znesie máloktorý psík a popravde, ani nie sú potrebné. Stačí sa vyhýbať presoleným chodníkom a dbať na očistu po prechádzke.

Ak zbadáte, že váš psík ťažšie dýcha alebo často kýcha, určite neváhajte a navštívte svojho veterinára. O najčastejších ochorenia psíkov počas zimy sa dočítate v nasledovnom článku.

Fotografia: © bigstockphoto

Veľmi často práve malé psíky prejavujú u veterinára agresívne správanie a váš veterinár nie je povinný takéhoto psíka ošetriť. Strach má veľké oči preto si radšej zadovážte vhodný náhubok. Aký náhubok si vybrať?

Nylonové náhubky

Nylonové náhubky vynikajú šikovnosťou, prispôsobivosťou a jednoduchosťou. Majú nastaviteľný popruh a tak sa dá regulovať sila upnutia. Vďaka ich ľahkému skladaniu do malých rozmerov sú veľmi šikovné a vojdú sa do každého vrecka. Preto sú jedny z najobľúbenejších. Ich ľahkosť ocenia aj psíky, aj keď, každému psíkovi vadí náhubok. V predaji sú všetky možné veľkosti, nehodia sa však brachycefalickým plemenám psov (psíkom so splošteným nosom).

Kovové náhubky

Je to stará známa klasika. Dlhé roky to bol najpoužívanejší typ košíka. V súčasnosti je to stále najlepšia voľba pre veľké plemená psov ako napríklad pre nemecké ovčiaky. Ich pevnosť je to, prečo sú najlepšie. Pozor si ale treba dať na to, aby vám pes prudkým nárazom s hlavou neublížil. Tieto náhubky majú kovovú časť, ktorú má pes nasadenú na tvári a kožené remienky, ktoré držia kovovú časť v správnom uhle.

Kožené náhubky

Koža je najprirodzenejší materiál pre psa. Čo sa týka kožených náhubkov, existujú všetky veľkosti aj tvary. Ak máte brachycefalického psíka (francúzsky buldoček, pekinéz) kožený náhubok môže byť pre tohto psíka skvelou voľbou. Jeho údržba je veľmi jednoduchá, je ľahký a dobre znesiteľný pre psíkov. Jediná nevýhoda je trochu vyššia cena, no to vyvažuje fakt, že sú pre psíka bezpečné a pri ich nosení nehrozí riziko poranenia.

Plastové náhubky

Patria medzi najmodernejšie typy náhubkov. Medzi plusy, pre ktoré po nich siaha mnoho majiteľov, patrí ich ľahkosť, flexibilnosť a fakt, že v zime na nich nezamŕzajú psie sliny. Vyrábané sú z ľahkého plastu a najčastejšie sú svetlohnedé či tmavohnedé. Tento typ náhubku je ideálny pri návšteve veterinára alebo pri cestovaní hromadnou dopravou. Náhubok je plastový, zatiaľ čo remienky sú kožené či nylonové.

Fotografia: © bigstockphoto

Prečo psy utekajú?

Najčastejšou príčinou úteku psíka je zachytenie zaujímavého pachu. Ak ste v prírode, lákadiel je všade neúrekom. Pachy divých zvierat, ktoré si značkujú teritórium, sú všade naokolo. Pes má vynikajúco vyvinutý čuch a preto niet sa čo diviť, ak zachytí stopu a divoko sa po nej pustí nepočujúc vaše príkazy.

Hárajúca sa suka o tri ulice ďalej? Vy o nej ani netušíte, ale psy ju určite zacítia aj o pár ulíc ďalej. Ak nie je váš miláčik kastrovaný, verte tomu, že sa bude snažiť za ňou utiecť a urobí pre to všetko. Niektoré psy dokonca vyhryzú dieru do plotu z pletiva alebo podhrabú si dieru popod plot.

V období okolo Silvestra bývajú úteky psov veľmi časté. Vybuchujúce delobuchy, petardy a ohňostroje vystrašia nejedného psíka, ktorý nechápe, čo sa deje a snaží sa zachrániť útekom.

Ďalším dôvodom úteku sa môže spájať s nenaplnením pracovného či sociálneho života psíka. Ak necháte temperamentného psíka či pracovného psa samého a bez aktivity príliš často, bude sa snažiť zabaviť sa po svojom. A to aj útekom.

Čo robiť ak mi utečie psík?

V prvom rade nepanikárte. Ak vám psík utiekol na prechádzke v známom prostredí je veľká šanca, že sa psík vráti sám domov. Zavolajte známych, aby vám prišli pomôcť hľadať v oblasti, v ktorej sa nachádzate. Hlasno pískajte a volajte meno vášho psíka. Niekedy pomôžu aj okoloidúci ľudia, ak aj nie priamo pomocou, niekedy vedia poskytnúť informáciu kde sa psík nachádzal. Niekedy je dobré pár hodín počkať na mieste, kde sa vám psík stratil, môže sa k vám totiž vrátiť po vlastnej stope.

Utiekol vám psík z vášho dvora? Aj tu je veľká šanca, že sa psík sám vráti domov. No určite je potrebné ísť ho hľadať, na ulici totiž naňho číha veľa nebezpečenstva. Vždy je dobré popýtať sa susedov, ľudí stojacich na zastávke či paní sediacej v novinovom stánku. Ak už prešlo viac než pol dňa, je dobré rozvešať po meste plagátiky s fotkou strateného psíka a kontaktom na majiteľa. Niekedy býva veľmi nápomocná aj mestská polícia, ktorá pravidelne hliadkuje po meste a tak má najlepší prehľad o túlavých psíkoch.

Ako predísť strate psa?

• ak je v susedstve hárajúca sa suka, zvýšte pozornosť nad vaším psíkom
• skontrolujte, či je váš plot celistvý, bez zlomených dosák a škár, cez ktoré by sa psík mohol prepchať
• ak vás psík neposlúcha na slovo, v cudzom prostredí plnom pachov (les) ho nespúšťajte z vodidla
• začipujte vášho psíka, veterinár tak hneď identifikuje majiteľa psa

Fotografia: © bigstockphoto

Bolo by dosť komické sledovať ako majiteľ nakladá 80 kilovú dogu do auta ktorá auto nepozná a tam ísť nechce! Je preto potrebné šteniatku hneď zo začiatku ukázať, kde je v aute jeho miesto a tam ho potom voziť stále. Je nevhodné šteňa najprv držať na kolenách a keď prerastie možnosti kolien preučiť ho na to že už na kolenách byť nemôže, bude zbytočne zmätené. Pokým sa pes v dospelej veľkosti bude zmestiť do priestoru na nohy pred sedadlom spolujazdca, je najlepšie naučiť ho voziť sa tam aby sme ho mali pod dozorom.

Väčšie psy bude potrebné voziť v kufri, na zadnom sedadle, v klietke alebo prívesnom vozíku. Na vozenie sa psy ľahko naučia – nalákame ho do auta na maškrtu a v aute ho ju dostane. Naštartujeme a pár minút psíka vozíme pričom ho stále hladíme ak by bol nervózny a potom dostane opäť odmenu. Tak si pes spojí vozenie sa s odmenu a bude sa do auta tešiť. Najdôležitejšie je pri vození psa v aute zabezpečiť našu aj jeho bezpečnosť pri jazde.

Nesmie sa stať že psa hoci malého máme pri šoférovaní na kolenách alebo sa nebodaj motá po celom aute! Pri prudkom zabrzdení sa ľahko môže zraniť alebo sa dostať pod pedále čo hrozí autonehodou. Preto je najlepšie učiť psa po nástupe do auta ľahnúť si a čakať, na začiatok ho môžeme upútať na vodidlo napríklad o držiak na dvere kým nezistí že v aute sa dá len ležať. Pre vozenie psa na sedadle spolujazdca existujú popruhy ktoré majú funkciu bezpečnostného pásu a v prípade prudkého brzdenia psa ochránia pred pádom zo sedadla. Každopádne je bezpečnejšie voziť veľkého psa upútaného postrojom na zadnom sedadle aby nám nebránil vo výhľade do spätného zrkadla.

Ešte pohodlnejšie je psa voziť v otvorenom kufri teda vybraním krycieho plastu takže pes pri sedení vidí pohodlne do auta aj von. Takto môžeme voziť len psa pokojného a poslušného ktorý počas jazdy nebude preskakovať z kufra na zadné sedadlá. V prípade že máme veľkého a hyperaktívneho psa, bude treba trošku väčšie auto, kde sa do kufra dá dať klietka do ktorej sa pes pohodlne zmestí. Takáto klietka je veľmi dobrá hlavne v letnom období, kedy môže byť v nej pes bezpečne zavretý a kufor môže byť dokorán otvorený aby bolo zabezpečené prúdenie vzduchu pretože v lete sa v zatvorenom aute veľmi rýchlo vzduch prehreje až na 70 °C čo už ohrozuje priamo život psa. Klietky sú kovové a dajú sa vyrobiť presne na mieru kufra konkrétneho auta špecializovanými firmami alebo si môžeme kúpiť plastovú prepravku bežne dostupnú v obchodoch s chovateľskými potrebami.

Poslednou možnosťou ktorú využívajú hlavne chovatelia viacerých psov je prívesný vozík za auto, kam sa dajú umiestniť 1 – 6 psov. Vozíky majú pre každého psa zvlášť prepravné miesto so samostatným vstupom aby sa dali naložiť aj psy agresívne ktoré sa neznesú s inými psami. Rozmery vnútorných priestorov sú aj na veľké plemená – 170 x 120 x 90 cm, sú z hliníkovej konštrukcie pre ľahkú dezinfikovateľnosť a na ležanie majú na spodku drevené rošty, pričom zvrchu aj na každom vstupe pre psa sú vetracie mriežky. Výber možností na prepravu psa je preto široký a závisí na veľkosti psa a finančných možnostiach pre čo sa rozhodneme.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto