Prečo psy utekajú?

Najčastejšou príčinou úteku psíka je zachytenie zaujímavého pachu. Ak ste v prírode, lákadiel je všade neúrekom. Pachy divých zvierat, ktoré si značkujú teritórium, sú všade naokolo. Pes má vynikajúco vyvinutý čuch a preto niet sa čo diviť, ak zachytí stopu a divoko sa po nej pustí nepočujúc vaše príkazy.

Hárajúca sa suka o tri ulice ďalej? Vy o nej ani netušíte, ale psy ju určite zacítia aj o pár ulíc ďalej. Ak nie je váš miláčik kastrovaný, verte tomu, že sa bude snažiť za ňou utiecť a urobí pre to všetko. Niektoré psy dokonca vyhryzú dieru do plotu z pletiva alebo podhrabú si dieru popod plot.

V období okolo Silvestra bývajú úteky psov veľmi časté. Vybuchujúce delobuchy, petardy a ohňostroje vystrašia nejedného psíka, ktorý nechápe, čo sa deje a snaží sa zachrániť útekom.

Ďalším dôvodom úteku sa môže spájať s nenaplnením pracovného či sociálneho života psíka. Ak necháte temperamentného psíka či pracovného psa samého a bez aktivity príliš často, bude sa snažiť zabaviť sa po svojom. A to aj útekom.

Čo robiť ak mi utečie psík?

V prvom rade nepanikárte. Ak vám psík utiekol na prechádzke v známom prostredí je veľká šanca, že sa psík vráti sám domov. Zavolajte známych, aby vám prišli pomôcť hľadať v oblasti, v ktorej sa nachádzate. Hlasno pískajte a volajte meno vášho psíka. Niekedy pomôžu aj okoloidúci ľudia, ak aj nie priamo pomocou, niekedy vedia poskytnúť informáciu kde sa psík nachádzal. Niekedy je dobré pár hodín počkať na mieste, kde sa vám psík stratil, môže sa k vám totiž vrátiť po vlastnej stope.

Utiekol vám psík z vášho dvora? Aj tu je veľká šanca, že sa psík sám vráti domov. No určite je potrebné ísť ho hľadať, na ulici totiž naňho číha veľa nebezpečenstva. Vždy je dobré popýtať sa susedov, ľudí stojacich na zastávke či paní sediacej v novinovom stánku. Ak už prešlo viac než pol dňa, je dobré rozvešať po meste plagátiky s fotkou strateného psíka a kontaktom na majiteľa. Niekedy býva veľmi nápomocná aj mestská polícia, ktorá pravidelne hliadkuje po meste a tak má najlepší prehľad o túlavých psíkoch.

Ako predísť strate psa?

• ak je v susedstve hárajúca sa suka, zvýšte pozornosť nad vaším psíkom
• skontrolujte, či je váš plot celistvý, bez zlomených dosák a škár, cez ktoré by sa psík mohol prepchať
• ak vás psík neposlúcha na slovo, v cudzom prostredí plnom pachov (les) ho nespúšťajte z vodidla
• začipujte vášho psíka, veterinár tak hneď identifikuje majiteľa psa

Fotografia: © bigstockphoto

Je tu očividné, že vzťah medzi majiteľom a psom nebol správne vytvorený. Psovi by jeho majiteľ mal vždy byť najväčšou motiváciou a najväčšou radosťou. Žiaľ je najčastejšie na sídliskách vidno to, ako skupinka ľudí venčí skupinku psov, ktoré sa spolu hrajú a slovne nie je schopný žiadny majiteľ si psa z hry odvolať keď potrebuje odísť domov. Tu je vidno, že pes považuje hru s iným psom za dôležitejšiu ako poslúchnutie majiteľa a najčastejšie to končí tak, že práve majiteľ uteká za svorkou hrajúcich sa psov s vodítkom v ruke a jeho pes pred ním uteká lebo vie, že pôjde v lepšom prípade na vodítko a domov a v horšom prípade ešte aj dostane bitku za to, že neposlúchol. A tým sa vzťahy narúšajú ešte viac. Preto je najdôležitejšie venovať najväčšiu pozornosť práve budovaniu vzťahu v šteňacom veku.

Šteniatko musíme mať pri výchove neustále na vodidle, aby sme jeho správanie vedeli ihneď skorigovať. Najväčšou chybou je rozkošné šteniatko zobrať von navoľno, kde je množstvo podnetov, pachov, ľudí, psov a áut a čakať že nás bude slepo nasledovať ako dospelý vychovaný pes. Keď sa šteňa niekam rozbehne a nemáme ho ako zadržať a vysvetliť mu že sa musí zdržiavať pri nohe, tak je snaha o výchovu márna. Treba ho preto má neustále na vodidle až pokým sa nespráva ako vzorovo vychovaný pes čo potrvá niekoľko mesiacov.

Šteňa pri držaní na vodidle naučíme v akej vzdialenosti od nás sa môže pohybovať, čo znamená „fuj“ a najdôležitejšie – naučíme ho privolaniu. Čupneme si, ukážeme šteňaťu odmenu a privoláme ho k sebe s jemným potiahnutím za vodidlo. Ihneď ako šteňa príde, dostane odmenu. Privolanie opakujeme niekoľko krát denne, na rôznych miestach a za rôznych podmienok kým nebude šteniatko reagovať okamžite a rýchlo radostne pribehne. Akonáhle máme privolanie zvládnuté, môžeme šteňa socializovať aj medzi psami. Je v poriadku ak sa pri stretnutí s cudzím psom nechá oňuchať a na dĺžku vodidla sa môže so psom aj pohrať no stále musí byť pod dozorom. Po chvíli hru ukončíme a šteňa privoláme k sebe opäť s odmenou. Je možné že nebude chcieť ísť a preto je nevyhnutné mať ho na vodidle.

Cudzí pes je pre šteňa často zaujímavejší ako majiteľ a preto treba zasiahnuť a odvolať ho aby sa nestala horeuvedená situácia že pes majiteľa v zápale hry neuposlúchne a môže sa dostať do veľmi nebezpečnej situácie – vybehne pod auto alebo sa môže hra zvrtnúť v bitku a psov nie je možné odvolať a rozdeliť. Druhou metódou 100%nej ovládateľnosti psa pri iných psoch je nepúšťať ho hrať sa so psami. Keďže pes je najlepším priateľom človeka, mal by aj človek byť najlepším priateľom psa. Je preto veľmi výhodné, keď sa pes teší len na hru so svojím majiteľom napr. prostredníctvom loptičky či inej hračky a iných psov ku hre nepotrebuje. Úplne tým odpadá problém odbiehania keďže pes je na majiteľa tak naviazaný že nikam odbiehať nepotrebuje. Pri tejto metóde sa vychovaný pes s cudzími psami ignoruje čo je výborné hlavne pri psoch chodiacich na výstavy a súťaže v poslušnosti ktorí sa majú za každých podmienok plne koncentrovať len na majiteľa.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © bigstockphoto